Barclay James Harvest - Baby James Harvest (1972)

Posledný album skupiny Barclay James Harvest na progresívnej značke Harvest, Baby James Harvest, je na internetových hudobných webových sídlach hodnotený ako „najslabší“ z danej produkcie (porovnaj napr. s Progarchives >> odkaz alebo s Rate Your Music >> odkaz ) Azda ani nemusím dodávať, že súlad s masovým vkusom nemusí platiť pre každého.

Priam „wishboneovský“ gitarový nástup ma okamžite núti zabudnúť na okolitý svet a oddávať sa muzike. Crazy over you je skrátka balada ako lusk. Dvojité gitarové menu sa mi nikdy nepreje! Orchestrálne zaonačená skladba Delph Town Morn je typická pávica zo zoologickej záhrady Barclay James Harvest, novým prvkom je džezové saxofónové sólo.

Odbíjanie zvonov a hluky vojny otvárajú jednu z najzaujímavejších „neznámych“ artrockových skladieb, a síce Summer soldier. Drastické opakovanie slova „kill“ vyvrcholí v neľudskom skreslení, do toho sa pridá pochodový rytmičák a môžeme začať. Čakáte rockovú nádielku? Márne! Akustická gitara a jemný spev dominujú prvej slohe. Zaujímavo skreslená elektrická gitara si na jej konci vyboxuje krátke sólo, spevák by najradšej svojim „wake up“ zobudil aj mŕtveho, a predsa nerušil široké okolie. V nasledujúcom gitarovom lamentovaní sa rozblázni aj rytmika, najmä bubeník má pocit, že nielen jedným nástrojom je sólo živé. Raz-dva-tri, raz-dva-tri, zmienený duel končí v podmanivom burácaní, aby sa z ticha vyliahlo nádherné gitarové poblúznenie striedajúce sa s pravdepodobne najsilnejšími spievanými pasážami na celom albume. Melancholické, clivé, vášnivé! S prvými albumami King Crimson, resp. s monumentálnymi skladbami tam obsiahnutými, si to spojí azda aj nepočujúci. Tých takmer jedenásť minút uplynie až podozrivo rýchlo, keď sa vám narodí dieťa, má to podobný efekt. Zrazu ste starí, ale bolo to úžasné!

Veselá rocková skladba Thank you má v sebe „jednoduchosť“ v prístupe k širokej verejnosti a nadostač gitarových onánií, aby sa priaznivci inštrumentálnej stránky veci priveľmi nenudili. Aj krehká éterická záležitosť One hundred thousand smiles out má vo svojich zákutiach nachystané ostré gitarové sóla, tak, milí driemajúci, pozor, aby ste sa neporezali! Poslednou skladbou na albume je orchestrálne zaonačený pokojný maratón Moonwater. Na rockové „bujačenie“ zabudnite, tu sme skôr v sále určenej pre filharmóniu. A to veru tiež nie je zlé. Občas.

Vynikajúci album, ba čo viac, môj obľúbený. Prerod melancholickej kapely na rockovo vášnivé teleso ma oslovuje viac, než reklamná kampaň na modré z neba. Dovolím si preto byť nekritický a nasádzam mu rovno päticu ostro špicatých žltých nebeských telies na miestnej matematickej stupnici.
reagovat

Petr_70 @ 18.11.2015 12:09:23
hejkal: potěšil jsi mne, neboť tohle album mám jako jediné od téhle kapely ve své sbírce!
... určitě ale u toho jednoho nezůstane.

hejkal @ 18.11.2015 12:15:02
Rado sa stalo.

Ryback @ 04.12.2015 20:40:01
Hejkale, chápu Tě a úplně souhlasím s Tvým hodnocením; tohle je totiž asi nejvíc plnokrevně progrockové album od BJH – kapela experimentuje trochu s jazzem, se zvuky, s plným orchestrem, a to vše je na tomto albu v porovnání s ostatními alby dost výjimečné… Jediné vysvětlení, které mě napadá pro malý počet bodů na progarchives je to, že posluchači asi očekávali prostě album písniček ve stylu sladkých Beatles, jimiž se kapela evidentně inspirovala…