Heavy Balloon - 32,000 Pound (1969)
Side 1: 32,000 Pound
1. Barnyard blues (5:50)
2. On my way down (4:40)
3. My very own sweetheart (4:02)
4. T.C. Topcat blues (2:50)
5. Sixteen tons (5:35)
Side 2: 16 TON
6. Lead Zeppalin (2:33)
7. I don’t need no doctor (5:02)
8. Owed to Sgt. Pepper (2:51)
9. Action (7:10)
Obsazení:
Fred Adams
Jenny Dean
Mallory Earle
Kirby Helmuth
Wolf James
Michael Jason
Ned Liben
Lori
Mighty Baby
Terry Noel
Bobby Notkoff
Christian Osborne
Pepe The Piano Player
T. N. Pichoske
Mike Ratti
Bob Rizzo
Senorita Rosetta
Skydragon
T. C. Topcat
David Tyles
Keď som kúpil toto CD (LSD verzia) a prvýkrát ho pustil, moc ma nebralo. Je to úlet.
Barnyard blues je ako vystrihnutý z raných albumov Cpt. Beefhearta, psycho-humornú náladu ozvláštňujú husle. V texte sú jasné odkazy na Little red rooster a podobné odkazy sú roztrúsené po celom albume (viď napríklad názvy skladieb typu Lead zeppalin, Owed to Sgt. Pepper). Pomalší ťaživý, akože blues rockový slaďák, On may way down nemá chybu. Samozrejme, gitarovým rifom sa v závere parádne nakopne. Harmonikový bluesik My very own sweetheart nie je vlastne harmonikový bluesik. Po chvíľke je z neho úplne posmešná akustická skladba kdesi od táboráku. Podozrievam ansábel Heavy Balloon, že Zappa im bol vzorom, akurát vynechali džezové prvky. Parádny ťažký blues ozvláštnený nejakou xylofónovou (alebo zvonkohrovou?) nástrojovinou nesie meno jedného z členov skupiny, T.C. Topcat blues. Psychedelické úlety v tejto skladbe sú nezastaviteľné, ich let by nenarušili ani všetky islandské sopky dohromady. Mrmly, mrmly, čosi sa mrmle v úvode Sixteen tons. Captain Beefheart je späť, niekto by v tejto poloakustickej strašidelnosti mohol počuť aj blues. Končí sa pískaním.
A je to tu!
Názov Lead Zeppalin budí očakávania a tie sú, ako to je u Heavy Balloon zvykom, napĺňané odlišne. Áno, je to gitarový hard rock, ibaže tak ironický nádych (spevy „I want Lead Zeppalin“) odkazuje skôr na Zappu, než na poctu idolom (a sólová gitara sa vyžíva v acid psychedelickom zvuku a prejave). V tvrdšej polohe sa nesie aj cover I don’t need no doctor. Ale zasa je to čudo, harmonika v pozadí, ženský sólový spev... Owed to Sgt. Pepper sa podobá na rovnomennú skladbu od Beatles akurát textom a náznakom melódie, inak je to totálne uletená a výsmešná vec, rôzne zvuky a pazvuky ani neviem pomenovať. Záverečná Action má v sebe hádam všetko, čo doteraz odznelo. Podľa mňa by sa od „speváka“ mohli pokojne učiť punkové veličiny, tak „hrozne“ spieva. Sedem aj čosi minút psychedelickej rockovosti uzatvára jeden z najzvláštnejších albumov, aké mám v zbierke.
Nepúšťam si tento album často, ale je rozhodne viac ako dobrý, netuctový a pre hľadačov nefalšovaných 60’s klenotov je to jasná voľba.
reagovat
Mirek Kostlivý @ 19.04.2010 15:16:40
Tak když je tam tolik toho Beefhearta, tak to se musím po té kapele opravdu důkladně podívat :-).
josef k @ 04.06.2010 15:39:21
Díky, díky, album se mi hodně líbí. Šedesátkový zvuk až tak moc nemusím, ale tohle víc než můžu. Doporučuju všem!
Ladon @ 23.12.2010 14:57:52
Výborné album!
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x