Collins, Phil - But Seriously (1989)

But seriously je nielen podľa mňa vrchol tvorby Phila Collinsa. Prvý singel Hang in long enough vyšiel na jeseň roku 1989 a je z neho cítiť nielen poctivé muzicírovanie, ale aj nefalšovanú radosť. Tento album znamená pre mňa veľa aj v tom zmysle,že tieto piesne som počúval počas sametovej revolúcie a nasledujúci rok po nej.Bola to doba plná eufórie, nadšenia a nádeje. Rúcal sa tu režim, ktorý nedovoľoval mimo iného ani slobodné šírenie západnej rockovej hudby, čo považujeme dnes za samozrejmosť. Phil na tomto albume otvoril témy vyslovene aktuálne. Ľudské práva, ľudská dôstojnosť, sociálne problémy, náboženské a rasové konflikty, ale aj záležitosti bežného života, vzťahy v rodinách a samozrejme nechýba ani láska. A treba pripomenúť aj celú plejádu Philových priateľov, vynikajúcich muzikantov, ktorí na tomto albume hosťujú. Steve Winwood známy aj zo skupín Blind faith alebo Traffic, David Crosby... A najkrajšie gitarové sólo vykúzlil Eric Clapton v skladbe I wish it would rain down. V Do you remember sa odohráva dojímavý príbeh detskej platonickej lásky, atmosféru zvýrazňuje aj čierno-biely videoklip. Táto hudba ide od srdca a cítiť z nej úprimnosť výpovede. A vnímavý poslucháč ju srdcom aj prijíma. Od srdca k srdcu. V tématickej skladbe Colours Phil oddeluje pomalé intro od záverečného vyvrcholenia úžasným sólom na bicie nástroje a perkusie. Text je opäť naliehavý-apartheid v JAR. Svetovým megahitom sa stala skladba Another is day in paradise. Opäť pôsobivý čierno-biely klip, na ktorom sú opustení ľudia bez domova, spiaci na kartónoch v uliciach veľkomiest v tieni mrakodrapov. Smutný paradox života, ohromné bohatstvo a absolútna bieda tak tesne vedľa seba. Pestrosť albumu zaručuje aj jazzová inštrumentálka Saturday night... Krehký vzťah otca a syna-Father to son. A na záver nádherná balada Find a way to my heart. Platňa But seriously si našla cestu k môjmu srdcu okamžite a dovolím si povedať, že táto hudba a texty výrazne ovplyvnili môj život. Na okamihy prežité s touto hudbou sa nezabúda a pre mňa je povinnosťou mať originál cd na čestnom mieste v mojej hudobnej zbierke.
reagovat

PaloM @ 12.07.2010 09:02:19
Braňo, čakal som, až odrecenzuješ tento album, aby som mohol (kôli nedostatku času) "hromadne" reagovať na sólovú diskografiu Phila. To je chlapík do každého počasia ! Jeho humor mi sedí (koncerty, videoklipy). Hudobne ho beriem ako veľmi slušný pop-rock s výbornými melódiami. Texty nepoznám. Keď bol syn ešte "teen", robil som mu celú štúdiovú diskotéku na CD-R, aby si to mohol aj na internáte z "diskmena" počúvať. Našiel to v mojej diskotéke a nechcel som mu dať obohrávať originály. Potešil ma synov dobrý vkus :-)
Aj ja považujem But Seriously za vrchol jeho sólovej tvorby. Posledné 3 štúdiovky ma nebavia.
Ja mám radšej koncerty Collinsa na DVD a hneď po tomto albume nasledoval Serious Hits Live, ktorý sa mi veľmi páči. Tuším to bolo najskôr v TV.
Braňo, obdivujem tvoje vedomosti.

Brano @ 12.07.2010 10:49:44
Paľo,ďakujem za uznanie.Na Serious hits live sa práve chystám a máš pravdu,že koncert z Berlína vysielala vtedajšia federálna televízia na prvom programe v priamom prenose a to 17.júla 1990 o 20 tej hodine(s polhodinovým meškaním začal o 20.30 hod) :-)

martin69 @ 19.01.2011 11:21:28
Nedávno jsem si ho koupil.A nelituji.Parádní deska pro odpočinek od rockového rachotu.