Golden Earring - Live (1977)

Radar love. Jedna z prvých skladieb, ktoré si pamätám, že už po prvom počutí som vedel, že toto je pravý rock! Golden Earring som mal v detstve zaradenú ako skupinu jedného hitu. Keď som mal asi osemnásť, brat mi k narodkám kúpil výberovku Buddy Joe a úplne som prepadol jej melancholicky ladenému živelnému hard rocku s výrazným slákovo-dychovým podkreslením. Dlho bola pre mňa táto výberovka tým naj, čo na takto aranžovanom hard rockovom poli kedy vzniklo. Nepamätám si presne, kedy, ale niekde a niekedy som počul aj živý album Live, ktorý bol skvelý. Vlastne neviem, prečo som si ho nenahral. V priebehu môjho zberateľského ošiaľu som niekoľkokrát držal v rukách vybrané albumy, ale vždy som si povedal, zásadné skladby sú na výberovke a ten ostatok tomu nedáva toľko, aby som zaň zaplatil. A tento rok som sa na to konečne vykašľal a zakúpil všetko od Eight miles high po Moontan a, samozrejme, pamätnícky vďačný Live. Tie nekoncertné si ešte inštalujem pod kožu, takže sa dnes budem nadchýnať posledným menovaným kúskom.

Dvojalbum obsahuje všeho všudy desať skladieb, pričom najkratšia má päť minúť a najdlhšia takmer dvanásť. Inými slovami, živák ako má byť. Zvuk je pomerne drsný, spevák sa miestami stráca v rachotiacom reve gitár, na sláky zabudnite, tu to režú dve gitary a je to. Máloktorý album má tak parádnu živelnú atmosféru, takto to vyzerá, keď sa hard rock hrá na doraz!

Úvodná Candy’s going bad je dosť prehlučaná, ale ako abstrakt toho, čo príde, je fajn. A hneď to poisťuje rozvláčne poňatá She flies on a strange wings. Mad love coming je pre mňa prvým vrcholom albumu. Má blues rockový nádych, dlho sa spieva za pokojného sprievodu gitary (a jemnej (na pomery albumu) rytmiky) a to sa mi ráta. Je zaujímavé, že celostranový improvizačný kus Eight miles high koncertne namiesto predĺženia skrátili, takže trvá „len“ desať minút a zváračské basové sólo spolu s bubeníckym sa nekoná. Skladbe to neublížilo. Záverečná skladba prvého CD je božská Vanilla queen, bez pamätného albumového aranžmánu sa v jej druhej polovici chvíľu čaká, čo bude ďalej a nakoniec si to vmašíruje gitarové sólo a dôstojne zavŕši skvelú gradáciu.

Čo by to bolo za koncert, keby sa v ňom nepropagoval aktuálny materiál? Keďže v roku 1976 Golden Earring vyprodukovala dvojicu albumov, dôjde na titulnú skladbu dosky To the hilt a dvojicu skladieb z Contrabandu (odtiaľ je aj Mad love coming). Všetky tri sú úžasné, príjemné, trošku bluesovo otapetované veci, takže vážne uvažujem o tom, že by som niekedy mohol vyskúšať aj obe zmienené štúdiovky. Už je to tu, ručala svojho času Zóna A, ale nie je to záverečná. Čakanie na Radar love sa práve skončilo, monštruózna hitovka, erbová skladba Golden Earring, holandského hard rocku a rockovej hudby vôbec, je presne taká, ako si každý fanúšik želá. Bomba! Just like Vince Taylor už nedokáže túto katarziu prekonať, ako odľahčený záver výnimočného zážitku však funguje na sto percent.

Ako priaznivec živých albumov a gitarového hard rocku sa od tohto majsterštyku nehodlám odpútať a pripášem si ho piatimi hviezdami. Lebo medveď.

reagovat

luk63 @ 16.04.2011 11:29:30
Desku nemám, ale jak to tak čtu, budu to muset rychle napravit :-)