Johnson, Eric - Mariani - Perpetuum mobile (2001)
01. Searching for a new dimension (5:40)
02. Interlude (0:32)
03. Re-birth day (5:52)
04. Interlude II (0:30)
05. Things are changing (4:42)
06. Interlude III (0:33)
07. Lord, I just can’t help myself (2:55)
08. The unknown path (5:58)
09. Euphoria (11:23)
10. Message (2:19)
11. Windy planet (6:09)
Bonus tracks (Akarma CD):
12. Re-birth day (45“ version) (3:05)
13. Memories (2:08)
All songs written and arranged by Mariani.
Recorded in 1970.
Obsazení:
Eric Johnson: guitar, vocals
Vince Mariani: drums, vocals
Jay Podolnick: bass, vocals
Pozerám, že na progboard zavítala ikona gitarovej hry, ale jej najpodstatnejší štart kariéry nie je zmienený ani slovkom. Ono to z viacerých dostupných zdrojov zaváňa tým, že Mariani síce existovala, ale o jej nahrávkach väčšina z nemenovaných prameňov cudne mlčí. Nuž, práve som to napravil.
A dodávam aj trošku faktov:
Vince Mariani uviedol mladého Erica Johnsona do hudobnej brandže. Ba čo viac, šestnásťročný (!) Eric Johnson s ním pôsobil v zabudnutej skupine Mariani a spoločne spáchali jej jediný album – Perpetuum mobile.
Perpetuum mobile je album poplatný dobe vzniku a záľube mladého gitaristu v Hendrixovi. Inými slovami, je to pecka. Tvrďácky skreslená gitara rifuje (prípadne kváka) ako o život, basa duní ako príboj na útesoch a bubeník prídavné meno „úsporné“ nikdy v živote nespojil s podstatným menom „hranie“. Psychedelický opar vlastný iba magickému obdobiu prelomu 60. a 70. rokov je všadeprítomný a navyše v miere, ktorá je presne dávkovaná pre narkomana môjho kalibru. A to som ešte nespomenul blues, ktorý sa ako poleva rozlieva kade-tade. Na albume sa nachádza iba jedenásť perfektných tvrďární z celkového počtu jedenástich skladieb (vrátane troch kratších, ale bombových medzihier), čo, uznáte, vôbec nie je málo. Bisťu, vlastne je to akurát.
Nemôžem nespomenúť, že v skladbe Re-birth day je niekde v polovici totálne verne zahratá skladba Wino, ktorú v podobnom čase stvorila budúca legenda Lynyrd Skynyrd. Vzhľadom na geografickú blízkosť si netrúfam vylúčiť, že môže ísť o viac ako náhodu. :)
Čo dodať? Toto je presne ten typ hudby, aký zbožňujem. Perfektní inštrumentalisti hrajú na plné gule, to mi strašne imponuje, dnes sa už aj amatérski hudobníci snažia hrozne dbať na akúsi formálnu dokonalosť a nespútanosť prejavu sa stráca pod vrstvou kolektívneho kontrolovania. A pritom do rocku treba vhupnúť po hlave a bez škrupúľ.
A Eric Johnson?
Chápem, prečo je cenený a oslavovaný ako gitarový virtuóz, ale úprimne, ani jedno z jeho sólových diel neznie v mojich ušiach ani spolovice tak dobre ako osamelý klenot skupiny Mariani.
reagovat
luk63 @ 26.08.2010 11:59:01
Můžeš mi sdělit, odkud si čerpal informace o této skupině a desce a popřípadě kde se dá sehnat? Možná vy si zasloužila vlastní profil, stejně jako Electromagnets, kde Eric taky hrál.
hejkal @ 26.08.2010 13:17:12
Z bookletu, CD vydala Akarma.
luk63 @ 26.08.2010 14:17:53
Díky
gunslinger @ 06.02.2015 14:28:37
To je ono.. To je hudba! A to som si už myslel, že som počul všetky vynikajúce Power-trio rockové kapely.. V hudobnej eufórií som si pustil nejaké Johnsonove skladby.. Otriasol som sa z nie príliš veľkého nadšenia a radšej si dám toto znova.
Jardo @ 23.11.2015 13:35:23
Hejkal, vďaka za Mariani. Johnsona hudobný svet pozná, ale toto dielo veľmi nie. A rovnako je to aj s Garym Mooreom a Skid Row. A v tom vidím aj význam recenzií na ich tvorbu - teda priblížiť z nej niečo iné, zaujímavé, o čom sa všeobecne nevie.
- hodnoceno 2x
- hodnoceno 0x