SBB bola a je skupina, ktorá vždy skúšala prelomiť všetky pravidlá v poľskej rockovej hudbe.
Skupina SBB vznikla v r. 1971 ako Silesian Blues Band v poľskom meste Simenowice v Sliezsku. Založil ju Józef Skrzek, spevák a hráč na basovú gitaru, harmoniku, husle a klávesové nástroje.
Začal cvičiť ako 4-ročný. V r.1967 začal navštevovať najpredstížnejšiu hudobnú školu v Poľsku, v Katoviciach, chcel sa stať koncertným klavíristom. Po zlomení ruky (pri hraní etudy) nemohol cvičiť asi pol roka a v r.1969 sa vzdal plánov stať sa koncertným klavíristom. Začal hrať v rôznyh rockových a džezových kapelách.
V r. 1970 nastúpil do slávnej poľskej bluesrockovej skupiny Breakout ako basgitarista. Dôvod, prečo z nej odišiel, nemal nič spoločné s hudbou: raz v noci, keď kapela pozerala v TV futbal, po padnutí gólu bubeník Jozef Hajdasz si začal robiť srandu z tímu, ktorému fandil Skrzek. Pustili sa riadne do seba a na koci Skrzek schmatol basovú gitaru, ušiel a nikdy viac sa nevrátil.
O rok neskôr sa Skrzek spojil s bubeníkom Jerzy Piotrowskim a 17-ročným synom gréckych prisťahovalcov Apostolisom Antymosom. Keď začínali, boli na tom finančne zle. Ako Silesian Blues Band hrali na rôznych miestach Poľska, nahrali pre rádio pár nahrávok, no bolo veľmi ťažké pre nich presadiť sa na poľskom trhu. V r.1972 mali veľké šťastie – oslovil ich Czeslaw Niemen (poľský rockový idol č.1) a stali sa sprievodnou kapelou, Grupa Niemen. Spolu vytvorili skutočne progresívnu a originálnu hudbu (Skrzek bol autorom i spoluautorom niekoľkých skladieb) , pre poľský trh platne "Requiem dla Van Gogha" a "Marionetky". Časom prišli na to, že sa im ťažko žije v úlohe len sprievodnej kapely, mali vyššie ambície. V r.1974 sa s Niemenom rozišli a začali hrať svoju vlastnú hudbu. Skrátili názov skupiny na SBB, čo vysvetlili ako skratku Szukaj, Burz i Buduj
(alebo Search, Break, Build). Bolo to ich hudobné krédo: hľadať nové možnosti hudby, boriť bariéry a tvoriť novú hudbu. Stali sa veľmi populárni hlavne preto, lebo ich koncerty nemali obdobu v poľskom rocku 70. rokov. Suity s množstvom improvizácií sa štruktúrou ponášali na tvrdé džezrockové kúsky od Mahavishnu alebo rock Cream či Hendrixa, tak ako tichšie Skrzekove klavírne časti na ELP, či majstrovské bubnovanie Piotrowského porovnávali s Billy Cobhamom. Obklopení kultom fanúšikov stali sa symbolom odporu mladej generácie (Apostolis v tom čase mal pravdepodobne najdlhšie vlasy v Poľsku...).
Prvý album „SBB 1“ bol nahratý na koncertoch v klube Stodola vo Varšave (18. a 19.4.1974), po 2 mesiacoch verejného vystupovania. Je výborným dokumetom raných SBB. Na pôvodnom LP sú len dve skladby (Odlot a Wizje), obsahuje hektické gitarové sóla , skreslené basové linky, ako i pár lyrických klavírnych kúskov.
Ďalšie mesiace priniesli prelom a množstvo koncertov v Poľsku a krajinách východného bloku. Popri koncertoch nahrávali v štúdiách vo Varšave (Polské rádio 3) a potom v Opole.
Druhý album „SBB 2 Nowy Horizont“ (1975) je druh hudobného manifestu, koláže, kombinuje časti moderných harmónií a Ravela (francúzsky impresionista) s ráznou rytmickou gitarou, syntezátorovými improvizáciami, naturalistickými dizonanciami, spolu s majstrovskými kadenciami klavíra.
„Hudba je všade“, vravel Skrzek, „v Bachovej fúge, rockových piesňach alebo v pískaní. Radi hráme hudbu a to je všetko. Nestaráme sa o prekážky či hranice, tie sú umelé. Chceme, aby naša hudba bola slobodná, voľná a z toho dôvodu nikdy nehráme podľa neakého programu.“ Ich tretí album „Pamiec (1976)“ je oveľa viac štýlovo čistý ako prvé dva. Je možné povedať, že logika a konštrukcia spojená s hudobnou slobodou tu vyústila do najlepšej LP od SBB (podľa môjho názoru). Skrzekove zasnené vokály sú tu v najlepšej forme. Texty plné metafor a tajomstva sú od básnika Juliana Mateja.
Štvrtá LP „Ze slowem biegne do ciebie“ (1977) je celkom odlišná od predošlej LP „Pamiec“. Je to bližšie k symfonickému a „space“ rocku, s množstvom klávesov a výbornej Apostolisovej gitary. Na LP sú dve skladby asi 20 minút každá a sú dobrým príkladom vtedajšej hudby SBB. Počas koncertov tvorili druh „kontinuálnej formy“, hudby bez začiatku a konca, plnej útržkových dojmov, rôzneho frázovania a skokov so zvukom.
Každý album sa čoraz viac líšil od free-rocku prvej LP.
Súčasne skupina pracovala s inými hudobníkmi počas spoločných projektov, či koncertov. (Tomasz Stanko a Tomasz Szukalski – poprední džezmeni, Halina Frackowiak – populárna speváčka pop-rocku).
V r.1976-79 SBB skúšali dobyť západné publikum. Hrali v Rakúsku, Západnom Berlíne, Československu, Dánsku, Fínsku, západnom a východnom Nemecku a v Maďarsku. Nahrali 4 zahraničné LP, 2 v západnom Nemecku, 1 v NDR a 1 v ČSSR. Platne nahraté v západnom Nemecku majú názvy „Follow My Dream“ (1978, nahraté v novembri 1977) a „Welcome“ (1978). Hudba tu prítomná je oveľa kompaktnejšia a jasnejšia, proste SBB sa snažili zložiť prístupnejšie skladby pre poslucháčov. Produkovali kratšie formy, hudba je komerčnejšia a (trochu) bližšie k popu. Anglické texty nepísal Julian Matej. Napriek tomu, hudba zostáva veľmi osobitá a stále je plná nových nápadov a inovácií. Albumy nahraté v ČSSR (1978 Supraphon) a v NDR (1978 Amiga) majú prostý názov „SBB“. Časom vyšlo album „Slovenian Girls“ (1979), čo bolo prakticky totožné s československým LP.
Napriek všetkej tejto „námahe“, SBB neuspeli v dobývaní západných trhov, vypukla éra disco a punku. S ďalšou platňou „Memento z banalnym tryptykiem“ (1980) už netúžili útočiť na západných poslucháčov. Julian Matej je naspäť s tajomnými textami a Skrzek sa vrátil k myšlienkam pred platňou „Pamiec“. Nahrávka štýlom nadväzuje na LP “Pamiec“, hoci sú tu nové prvky, ako i ďalší gitarista Slawomir Piwowar (predtým hral v džezovej kapele Paradox, ako aj s Cz. Niemenom). Album by mohlo byť dobrým začiatkom novej éry v histórii SBB, no stalo sa ich posledným LP, lebo kapela v r.1981 prerušila činnosť.
Skrzek pokračoval v skladaní a hraní. Nie je možné nespomenúť tu album „Ojciec Chrzestny Dominika“, jeho absolútne „opus magnum“. Texty Julian Matej, Skrzek spieva, hrá na viac ako 30 nástrojoch. Medzi jeho ďalšie diela patrí hudba pre film Piotra Szulkina „Wojna Swiatow“, najtvrdší album, čo nahral, „Jozefina“ s anglickými textami (a s komplet SBB hráčmi) a „Pamietnik Karoliny“. Skrzek nikdy neprestal vystupovať. Ďalší umelci z SBB boli tiež veľmi aktívni. Piotrowski sa stal najžiadanejším bubeníkom na poľskom hudobnom trhu a hral v niekoľkých skupinách. Apostolis sa orientoval na džez a v polovici 80. rokov sa presťahoval do New Yorku, kde pracoval a nahrával s mnohými džezovými a rockovými skupinami, vrátane Pat Metheny.
Príležitosť pre comeback kapely vznikla v júli 1991 s akciou nazvanou „Tri dekády rocku“, organizovanou v meste Sopot., no bola to „jednorazovka“.
Zdalo sa málo pravdepodobné, že budú ešte niekedy hrať spolu. Oznam o charitatívnom koncerte SBB v r.1993 v Katoviciach bol veľkým prekvapením. Bolo to veľké show (album „Live 1993“) a potom sa rozhodli, že skúsia reaktivovať SBB. „Rozprávali sme sa, že musíme hrať, pretože je ešte potenciál vovnútri nás. A okrem toho, máme sa radi“, povedal Skrzek v interview. V novej zostave SBB, okrem Skrzeka, Piotrowskeho a Apostolisa boli Hryniewicz (spev a akustická gitara) a Rusek (bas gitara). Hryniewicz sa stáva akýmsi novým frontmanom a Skrzek menej spieva, viac sa koncentruje na svoje klávesy. Uskutočnili niekoľko koncertov v Poľsku v starom dobrom SBB štýle, hrali hlavne starý materiál s niekoľko novými vecami a s dlhými improvizáciami. Mali turné v USA a nahrali album „Live in America“ (1994, MC kazeta). Piotrowski sa rozhodol zostať v Amerike, a to „pochovalo“ kapelu.
V r.1998 prišiel ďalší comeback SBB, teraz s mladým bubeníkom Miroslawom Muzykantom, ktorý účinkoval v rôznych sólo projektoch J.Skrzeka. Nová zostava nahrala tri live CD s prerábkou starých skladieb a 1 novej (Quite Calm Tiredness).
Po mnohých výmenách názorov na hudbu medzi Apostolisom a Muzykantom začalo byť jasné, že bubeník sa dlho „nezojhreje“ v SBB. V r.2000 ho nahradil Paul Wertico (predtým Pat Metheny Group). Typ na výmenu im dal Marek Komar, priateľ a fanúšik SBB, súčasne riaditeľ európskeho fan-klubu Pat Metheny Group. A tak kapela vstúpila do nového milénia s čerstvou zostavou.
Jarné koncertovanie v r.2001 (Nemecko, Česká republika, Poľsko) bolo skutočne dobré aj vďaka účinkovaniu Paula Wertico. V krátkej prestávke medzi koncertmi nahrali niekoľko nových skladieb, ktoré sa neskôr objavili na EP „The Golden Harp“ (Studio Propast pri Prahe). V r.2001 nahrali CD „Nastroje“, prvá „štúdiovka“ od r.1980. V ďalších 2 rokoch vyšlo množstvo archívneho materálu (CD Sopot 1978, Karlstadt 1975, Gottingen 1977).
V máji 2004 SBB opäť hrali na 5 koncertoch v Poľsku, ktoré boli veľmi úspešné. Kapela
na pódiu vyžarovala riadnu dávku energie.
V r.2004 boli vydané všetky predošlé albumy s množstvom bonusov a niektoré archívne nahrávky 70. rokov (9-CD boxy „Lost Tapes“) (Metal Mind Productions).
V r.2005 bolo ďalšie turné po Poľsku a nahrali nové album „New Century“.
V r.2006 SBB hrali na Baja Prog Festival v Mexiku a ako špeciálny hosť na koncertoch Deep Purple v Poľsku.
V r.2007 vydali zatiaľ posledné štúdiové CD „The Rock“ , s novým bubeníkom (Gabor Nemeth, Maďarsko).
Zdroje:
www.en.wikipedia.org/wiki/SBB_(band) Wikipedia (EN)
www.pl.wikipedia.org/wiki/SBB Wikipedia (PL)
www.gepr.net/safram.html New Gibraltar Encyclopedia of Progressive Rock
www.progarchives.com/artist.asp?id=308 Progarchives
12/2008 - voľne preložil a zostavil s použitím uvedených web stránok PaloM
... (celý článek)