adam - @ 20.04.2013 | #

Silena vec. Od prvej skladby po poslednu. Tento album je silne poznaceny vplyvom Gil Evansa, ktory to cele prearanzoval, specialne saxofony a Milesovu trubku. Vznikol popici pocin ktory patri medzi posledne super diela skurvysyna Milesa, ak teda mam pouzit jeho terminologiu.... :-D jazykovi puristi a ti co necitali jeho autobiografiu prosim na vulgarizmy nereagovat.

Napad pouzit dvoch gitaristov co sa nemusia a co hraju uplne inac dal tomuto vinylu uzasny drive a istu davku jemne sutaziveho exhibicionizmu, ktory vsak ti dvaja curaci perfektne zvladaju a pridavaju hviezdicku naviac. dokopy 4, co sa celkom zhoduje s hodnotenim vacsiny kritikov, pretoze na 5 hviezd by tam muselo byt nieco sialene a to tu nie je.

PaloM @ 21.04.2013 20:36:01 | #
Petr Gratias: prepáč, že reagujem lebo oslovil si Adama. Vážim si tvoj veľký záber spektrom hudobných žánrov. Pokiaľ ide o biografickú knihu M.Davisa, ktorá vyšla v českom preklade (zrovna sme sa cez mail s Adamom o nej bavili cez víkend, aj o origináli v angličtine), nespomínam si, žeby Miles uvádzal ako zdroje inšpirácie Igora Stravinského, či Ravela (možno ma Adam opraví).
Dve veci sú faktom: Miles všeobecne neznášal belochov a uznával v hudbe iba pár výnimiek (u žien mu rasa vôbec neprekážala) a v Paríži mal okrem hrania jeden a najväčší objekt záujmu - Gretu Garbo :-)