Brano - @ 01.03.2016 | #

Tak som sa aj ja, jednoduchý človek z ľudu, odhodlal pozorne si vypočuť novinku od Dream Theater-koncepčný dvojalbum The Astonishing.Svet nie je čiernobiely,ale farebný a všetko má svoje kladné aj záporné stránky.
Začnem tým,čo považujem za mínus:

-samotný príbeh je triviálny,skôr rozprávočka pre malé deti,také lacné amatérske sci-fi

-obal albumu pripomína béčkové holywoodske akčné počítačové filmy,rôznych transformerov,rozkladajúcich sa herofaktorov,robokopov,kedy sa z vajca vykľuje odporná príšera...a na to som ja alergický

-hudba je nabubrelá a nafúknutá ako balón,stačí jeden špendlík a buch...

-grandiózne finále a vyvrcholenie nie je na konci kam patrí,ale vrcholí sa vlastne skoro stále celý dvojalbum až sa mi z toho krúti hlava

-celková atmosféra je plná lesklého pátosu,ktorý je napchatý všade a za každú cenu

-symfonické aranžmány sú rozťahané,nudné a nafúknuté ako zdutá koza,ktorá zožrala čerstvú ďatelinu a potrebuje aspoň za kýbel espumisanu

-postrádam tu ľudský rozmer ako je na iných koncepčných albumoch,počínajúc trebárs The Wall od Pink Floyd...končiac pri Waken The Nightmare od skupiny Morphelia.Astonishing je na môj vkus príliš umelý,kybernetický a kozmicky chladný.

Za plus považujem:

+fantastický výkon speváka Jamesa LaBrie,ktorý sa fakt vypracoval do speváckych výšin najvyšších

+niekoľko skutočne pekných a vydarených motívov a melódií

...ale to je na dvojalbum veľmi málo.Takže,u mňa sklamanie,dúfajúc že páni nahrajú na budúce niečo lepšie.

Brano @ 04.03.2016 13:07:43 | #
Chlapci,som rád,že sa dobre bavíte.Lepšie som to už napísať ani nemohol.Vrcholiť sa nedá stále,treba si medzitým aj oddýchnuť.Keby sa vrcholilo stále,už by to nebolo vyvrcholenie,ale status quo,teda stav nemenný permanentne vrcholiaci.A to by bolo nudné.