Brano - @ 28.04.2011 | #

Hudobným vierovyznaním som progrocker,takže doma mi väčšinou znie hudba tohto žánru a hard rock počúvam iba zriedka.Táto platňa ma však dostala hneď na prvé počutie.Akonáhle začali prvé tóny Nail on the head,vyvalila sa na mňa záplavová vlna energie,ktorá mi rozihrala všetky žilky v tele.Nehanbím sa priznať,že som z tohto albumu padol na zadok.Už dávno som nepočul niečo tak nadupané, svieže a spontánne.Nie je tu žiadny slabý song,žiadna výplň,vata.Hudba má spád,myšlienku,dušu a nechýba moment prekvapenia.Ten je prítomný v každej skladbe.Všetky tieto atribúty udržujú poslucháča v stálom napätí a v bdelosti.Ani raz sa mi pri počúvaní Into the wild nestalo,aby mi niekam zablúdila myšlienka mimo tejto hudby.Nie je tu nič kŕčovité,nič silené ,umelé a žiadne otrepané klišé.A môj obľúbený song?No,je ich hneď dvanásť!Starí páni sa tentoraz vytiahli a ukázali,že ešte vedia a že značka Uriah Heep má stále cveng.Uriah Heep je totiž nielen obdobie Davida Byrona,ale aj Bernieho Shawa.A to treba vziať na známosť!

PaloM @ 29.04.2011 10:31:55 | #
Brano, nenabral som ešte odvahu písať svoje postrehy na novinku Uriah Heep, no stále platí, že ma od čias Wonderworld tento album najviac oslovil. Je to naozaj radosť počúvať a veľké zadosťučinenie, že klasický hard rock je živý žáner. Vďaka za postrehy, cítim to úplne rovnako ako ty. Ako napísal v reakcii Martin inde, ich posledné 4 štúdiovky nemajú chybu.