Mohyla - @ 08.10.2011 | #

Katastrofa, Mike Portnoy odchádza, začala sa šíriť panika v radoch fanúšikov po oznámení odchodu zakladajúceho člena skupiny. Môžem všetkých ubezpečiť, že žiadna katastrofa sa nekoná. Práve naopak. Paradoxne odchod Mika kapele prospel. Aj keď je nepochybne skvelý hudobník a bušič svetovej úrovne, svojou vodcovskou povahou a silou svojej osobnosti v poslednej dobe natlačil ostatných možno tam, kde až tak byť nechceli. Na poslednej doske sa im podľa mňa uvoľnili opraty a oblúkom sa vrátili niekde k obdobiu po Metropolis Pt. 2: Scenes From A Memory a odtiaľ vykročili znovu, ale trochu iným smerom. Nahrávka ako keby nadväzovala na túto platňu.
A Dramatic Turn Of Events je výborná nahrávka. Najprv však musím povedať, že v tomto prípade som konzervatívny, čo znamená, že očakávam, že Dream Theater bude znieť ako DREAM THEATER . Čitateľ, ktorý má názor, že DT skončili s kvalitnou hudbou na spomínanej Metropolis Pt. 2: Scenes From A Memory už ani ďalej čítať nemusí. Čo som od albumu očakával? Očakával som prepracované skladby, v ktorých sú notičky vypracované do najmenších detailov, s krásnymi melódiami, silnými refrénmi, okorenené nápaditými rifmi. Veľké priestory pre majstrovské inštrumentálne výkony pánov Petrucciho a Rudessa, stabilnú, skvelú hru basgitaristu pána Myunga a v neposlednej rade skvelé spevácke výkony Jamesa LaBrieho. To všetko tam je mierou vrchovatou a cítim tam aj veľa emócií, nie je to len samoúčelné, rýchle prepletanie prstami po hmatníku, alebo klaviatúre. No a zvláštnou kapitolou je nový bubeník, Mike Mangini, na ktorého výkon boli priaznivci najviac zvedaví. (Konkurzu na bubeníka je venované DVD na limitovanej edícii, mimochodom s pekným papierovým obalom.) Žiadny problém, Mangini zapadol medzi ostatných a ukázal, že je minimále rovnocenný Portnoyovi a hrá, ako keby bol v kapele odjakživa.
Starý, dobrý Theater, tlačí sa do pera, keď začne prvá skladba On The Backs Of Angels. V druhej, pohodovej Build Me Up, Break Me Down, dominuje krásna melódia a spev. Kontrastom je tretia, tvrdšia skladba Lost Not Forgotten, ktorá začína temnými, až sabbathovsými rifmi. Akusticky začína This Is The Life, veľmi citlivo zahraná a zaspievaná, Vôbec, zdá sa mi ako keby James prestal spievať tak silovo, jeho prejav je akýsi prirodzenejší, platí to pre celý album. Bridges in the Sky a Outcry sú štandartné skladby DT. V siedmej, lyrickej Far From Heaven exceluje James, za sprievodu klavíra. Breaking All Illusions, najdlhšia skladba albumu s dostatkom priestoru pre inštrumentálne výkony. Album uzatvára pomalá, citlivá skladba Beneath The Surface.
Sčítané, podtrhnuté, Dream Theater sa vyrovnali s novou situáciou v pohode a natočili výborný album, hodnotím štyrmi hviezdami.

honanek @ 01.04.2012 14:38:23 | #
DT mají nového bubeníka,ani to není poznat.Placka se příjemně poslouchá,ale nic nového pod sluncem.Nemám pocit že se to vrací do Images...spíš,že už jsem to někde slyšel.Za Images And Words jsem dal 630Kčs plus poštovný,ještě to mám nalepený na CD,hned po vydání.Teď,díky netu ani korunu.Nehaním,nepomlouvám ale víc člověčiny jsem slyšel (a hned objednal) ASTRA-From Within.Hodnocení za 4.