Dream Theater / A Dramatic Turn of Events (2011)

Katastrofa, Mike Portnoy odchádza, začala sa šíriť panika v radoch fanúšikov po oznámení odchodu zakladajúceho člena skupiny. Môžem všetkých ubezpečiť, že žiadna katastrofa sa nekoná. Práve naopak. Paradoxne odchod Mika kapele prospel. Aj keď je nepochybne skvelý hudobník a bušič svetovej úrovne, svojou vodcovskou povahou a silou svojej osobnosti v poslednej dobe natlačil ostatných možno tam, kde až tak byť nechceli. Na poslednej doske sa im podľa mňa uvoľnili opraty a oblúkom sa vrátili niekde k obdobiu po Metropolis Pt. 2: Scenes From A Memory a odtiaľ vykročili znovu, ale trochu iným smerom. Nahrávka ako keby nadväzovala na túto platňu.
A Dramatic Turn Of Events je výborná nahrávka. Najprv však musím povedať, že v tomto prípade som konzervatívny, čo znamená, že očakávam, že Dream Theater bude znieť ako DREAM THEATER . Čitateľ, ktorý má názor, že DT skončili s kvalitnou hudbou na spomínanej Metropolis Pt. 2: Scenes From A Memory už ani ďalej čítať nemusí. Čo som od albumu očakával? Očakával som prepracované skladby, v ktorých sú notičky vypracované do najmenších detailov, s krásnymi melódiami, silnými refrénmi, okorenené nápaditými rifmi. Veľké priestory pre majstrovské inštrumentálne výkony pánov Petrucciho a Rudessa, stabilnú, skvelú hru basgitaristu pána Myunga a v neposlednej rade skvelé spevácke výkony Jamesa LaBrieho. To všetko tam je mierou vrchovatou a cítim tam aj veľa emócií, nie je to len samoúčelné, rýchle prepletanie prstami po hmatníku, alebo klaviatúre. No a zvláštnou kapitolou je nový bubeník, Mike Mangini, na ktorého výkon boli priaznivci najviac zvedaví. (Konkurzu na bubeníka je venované DVD na limitovanej edícii, mimochodom s pekným papierovým obalom.) Žiadny problém, Mangini zapadol medzi ostatných a ukázal, že je minimále rovnocenný Portnoyovi a hrá, ako keby bol v kapele odjakživa.
Starý, dobrý Theater, tlačí sa do pera, keď začne prvá skladba On The Backs Of Angels. V druhej, pohodovej Build Me Up, Break Me Down, dominuje krásna melódia a spev. Kontrastom je tretia, tvrdšia skladba Lost Not Forgotten, ktorá začína temnými, až sabbathovsými rifmi. Akusticky začína This Is The Life, veľmi citlivo zahraná a zaspievaná, Vôbec, zdá sa mi ako keby James prestal spievať tak silovo, jeho prejav je akýsi prirodzenejší, platí to pre celý album. Bridges in the Sky a Outcry sú štandartné skladby DT. V siedmej, lyrickej Far From Heaven exceluje James, za sprievodu klavíra. Breaking All Illusions, najdlhšia skladba albumu s dostatkom priestoru pre inštrumentálne výkony. Album uzatvára pomalá, citlivá skladba Beneath The Surface.
Sčítané, podtrhnuté, Dream Theater sa vyrovnali s novou situáciou v pohode a natočili výborný album, hodnotím štyrmi hviezdami.

» ostatní recenze alba Dream Theater - A Dramatic Turn of Events
» popis a diskografie skupiny Dream Theater