Reakce na recenzi:

Adam6 - @ 22.11.2016

Tak, 90. Roky sa skončili a s nimi aj jedna kapitola Dream Theater. Six Degrees Of Inner Turbulence otvára novú, temnejšiu éru skupiny. Tento album definitívne rozdelil fanúšikov DT na dva tábory. Jeden tábor ostáva v 90-tých rokoch a narieka nad tým, akým smerom sa kapela ubiera. Druhý tábor je rád že sa udiala zmena. Ja sa hlásim k prvému táboru, avšak pôsobenie kapely v novom tisícročí nevidím až tak kriticky ako poniektorí.

Album otvára skladba The Glass Prison, ktorá pozostáva z prvých troch častí Portnoyovho 12 stupňového liečenia alkoholizmu. Je z toho cítiť trash metal to je pravda, ale našťastie progresivita nezmizla. Je to vlastne typický DT, len v tvrdom prevedení. Páni sú stále technicky veľmi zruční a ukazujú svoju kopu nápadov. Labrie...hmmm... Labrie pre mňa, bohužiaľ od tohto albumu, začal spievať akoby bez zápalu. Proste si odrobil svoju robotu a hotovo. Možno za to mohlo aj to, že Portnoy začal viac v skladbách spievať s Labriem a ostalo mu menej priestoru. Neviem. Nespieva zle to nehovorím a dokazuje to v druhej Blind Faith ale spieva slabšie ako na predošlom albume. Keď už sme pri Blind Faith tak pre mňa je to jeden z vrcholov albumu spolu s treťou Misunderstood.
Blind Faith začína ako pekná balada ale v strede sa skladba zvrtne, a páni nám začnú vyhrávať typickým dreamtheaterovským spôsobom. Misunderstood je zase príjemná deväťminútovka ktorá až tak netlačí na pílu. Dobre, to je dobre. The Great Debate mi bohužiaľ nič nehovorí. Začiatok je zaujímavý ale na tých 13 minút sa v nej toho veľa nedeje, škoda. Dissapear je pekná, smutná bodka za prvým albumom.

Druhý album je jedna dlhá 42-minútová skladba, rozdelená na 8 častí. Dream Theater vytvorili aj lepšie opusy (Change Of Seasons, Octavarium), ale SDOIT nie je zlá.
V podstate jediná pasáž ktorá mi trochu prekáža (a všimol som si že, nie len mne) je hneď prvá Overture. Inak ostatné časti, na čele s Goodnight kiss, sú veľmi slušné.

Časy Images And Words, Awake a Scenes From A Memory sa skončili, a tým aj najlepšie roky DT, ale Six Degrees... nie je zlý album. Tak za 4.