Reakce na recenzi:

Brano - @ 25.05.2009

Tvorba skupiny Dream Theater v rokoch deväťdesiatych sa mi vcelku pozdávala, najmä albumy Images and Words a Metropolis pt.2.Tiež dvojcédé Six degrees...z roku 2002 je celkom solídne. Ale už nasledujúci album Train of Thought sa u mňa minul účinkom. Príliš tvrdá hudba ala Metallica a málo skutočne progresívnych momentov.Preto som v prípade Octavaria oprávnene čakal,že veci sa vrátia do normálu.CD som si kúpil iba po letmom vypočutí čo sa nemá robiť. Nechal som sa zlákať reklamou a množstvom pozitívnych ohlasov a recenzií.Moja vina,moja preveľká vina! Hudba na tomto albume je totiž vyprchaná ako týždeň otvorené šampanské! Úvodná skladba The root of all evil je tretím pokračovaním Portnoyovho nekonečného "alkoholického" seriálu,ktorý začal skladbou Glass prison práve na už spomínanom dvocédé Six degrees...Celkovo nuda.I walk beside you je stokrát recyklované U2. Pre mňa to signalizuje totálnu tvorivú krízu. Panic attack je asi najlepší track na tomto albume, akurát tu nemám pocit,že je to nasilu. V Sacrificed sons je ústredná téma znovu nespočetne krát omielaný terorizmus a udalosti z 11.septembra. Už je to nudné a otravné.Chýba tomu nápad, invencia,moment prekvapenia.Znovu recyklujú ,tentokrát samých seba.Záverečná maxikompozícia je skutočne recyklát najhrubšieho zrna. Na úvod počujeme Pink floyd,potom Yes,Rush ,v strede Genesis a Banksove klávesy...Páni z DT možno touto skladbou chceli vzdať hold legendám progresívneho rocku.Ak bol toto zámer,tak sa nevydaril.Celá kompozícia je totiž neuveriteľne nudná a rozťahaná.Aké také mrazenie príde až na záver v podobe mohutného a pompézneho symfonického vyvrcholenia.A sme na konci.Konečne!Mimochodom,nekúpi niekto zánovné a veľmi zachovalé CD Octavarium ? :-)))