Reakce na recenzi:

alienshore - @ 16.12.2013

Enchant patrí medzi kapely, ktoré sú pomerne známe fanúšikom progresívneho rocku. Ten kto má rád Dream Theater, Rush, Marillion alebo Shadow Gallery určite nebude ich tvorbou sklamaný. Prvý album A Blueprint Of The World vznikal s producentskou výpomocou gitaristu Steve Rotheryho z Marillion a myslím si, že vedel veľmi dobre prečo to robí. Talent im rozhodne nechýbal, šťastena sa na nich aspoň trochu usmiala a mohlo sa tak dostať na trh ich debutové autorské dielo. Je to snáď jeden z najlepších debutov aký sa mi dostal do uší a už letmý kontakt s ním musí zaujať, a patrične aj navnadiť. Hudobne a štýlovo je zhruba niekde v strede medzi Rush a Marillion, čo teda nie je vôbec zlá kombinácia. Nič nové síce neprináša, ale skladby majú takú hĺbku, že sa málokto bude zapodievať pôvodom jednotlivých nápadov či gitarových sól. Kvalita hrania ich stavia do takého uhlu, z ktorého môžem zreteľne nazrieť na ich podstatu a zároveň aj súhlasne prikývnuť nad ich excelentnou hudbou. Ted Leonard spieva nižšie ako na ďalších nahrávkach a to je podľa mňa tiež plus, pretože tým vyniká celková jednoliatosť materiálu. Gitarista Douglas Ott nešetrí rôznymi sólami a vyhrávkami, v skutočnosti vnímam jeho výkon na tomto albume ako jeden z najlepších.

Povaha albumu sa ťažšie popisuje, pretože funguje na niekoľkých úrovniach. Bubenícke tempá sú častokrát nepravidelné a v komplikovanom štýle napr. Neila Pearta alebo Marka Zondera. Koncept skladieb je však výlučne a bez kompromisov silne melodický, a v tomto je spevák Ted Leonard ako doma. Najpodivnejšia je pre mňa dĺžka týchto kompozícii, pretože napriek pesničkovej forme tu prevažujú do detailov premakané pestré zvuky klávesov a fantastické gitarové postupy už spomenutého Douglasa Otta. Nič sa tu nebije a ani neprekrýva, a tak tu máme ako na dlani až na kosť ohlodanú výpoveď jednej skupiny, ktorá takto vzdala hold progresívno-rockovej hudbe. Prídu si tu na svoje fanúšikovia kreatívnych inštrumentálnych vyhrávok a aj tí, ktorým imponujú pekné melódie. Má to však až prekvapivo kryštalicky čistú povahu, pričom nekomplikovaný a zrozumiteľný zvuk dáva každému nástroju jasne vyčlenenú pozíciu. Všetko začína pekne utešene v prvej skladbe The Thirst, ktorej nechýba napätie s krásne členitý spád podporený úžasnou melodikou. Nežne sa vlniaca Catharsis prináša kopec oduševnených emócií a okrem spevu musia rozcítiť aj gitarové a klávesové sóla. Zrýchli sa to sympatickým spôsobom pri Oasis, v ktorej sa ani na okamih nezabúda na poriadnu dávku dynamiky a spanilých melódií. Ďalší kus Acquaintance vťahuje do spleti jemných harmónií, pričom rozhodne nenudí ale skôr príjemne hladí. Inštrumentálka Mae Dae sa nijako nevzďaľuje od predošlých skladieb a pokropí sluchové vnemy čerstvými nápadmi. Na tvrdšom podklade stavia aj At Death's Door a cítiť v nej mierny príliv temnejších nálad, ktoré sú v vzápätí odbúrané nebeskými melódiami. Paul Craddick roztancuje hajtku a ide sa na East Of Eden. Absolútne presvedčivé spracovanie a ako bonus priloží gitarista Douglas Ott svoje typické lifesonovsko-rotheryovské sóla. Nighttime Sky nestráca silný umelecký dojem a súdržnosť, pričom inštrumentálne časti sú opäť pozoruhodné a založené prevažne na kvalitných motívoch. Ultra-melodická nálož Enchanted sa krásne pohráva s citlivou atmosférou, zároveň rozpaľuje energiou nabité gitary a aj technicky poňaté bicie. Posledná Open Eyes taktiež rozsieva pozitívne posolstvo progresívneho rocku a hudobne objemných kompozícii.

Bubeník Paul Craddick musel chodiť na lekcie asi k Neilovi Peartovi, pretože počuť v takmer každom jeho údere túto štýlovú orientáciu. Musím ale uznať, že je to technicky veľmi disponovaný hráč a tieto rytmické špeciality má dokonale v malíčku. Hudbe skupiny Enchant prospievajú aj všestranné klávesy a Michael Geimer čaruje v každom momente atmosferické registre rôznych farieb. Devízou tohto prvého albumu je, že sa ľahko počúva a zároveň nie je hudobne monotónny. Určite by sa našli oponenti, ktorí by apelovali na menšie percento originality. Enchant však nie je anonymná kapela a tieto konkrétne skladby majú jednoducho povedané svoju jedinečnú a vzácnu dušu. To je podstatné a preto sa nebránim udeliť rovno päť hviezd.