Reakce na recenzi:

PaloM - @ 10.12.2008

Going for the one som poznal na naše pomery dosť skoro a to kúpou od juhoslovanského študenta s krásnym rozkladacím 3-stranovým obalom, za čo som musel vysoliť strašných 250 Kčs (z mojich študentských príjmov - obedy a večere na celý mesiac vtedy stáli na 30 dní 156 Kčs). Mal som 20 rokov, vlastnil som LP Close to the edge, Fragile a Relayer, poznal som Yessongs a Tales..... S novou platňou som bol nadšený, predsa len po zložitých a ťažšie strávitelných Tales (2LP som si neskôr obľúbil) zavial čerstvý vzduch priehľadnej a emotívnej hudby. Práve oproti Tales je tu oveľa viac citu: Going for the one - normálne tu cítim sviežosť a radosť zo spoločného hrania, Turn of the century je nádherne rozprávaný príbeh s dramatickými podhrávkami (úžasný akustický Howe a citlivý Wakeman) - odporúčam vychutnať si text.
Parallels som si musel viackrát zopakovať, aby som porozumel a prišiel na chuť mohutnému organovému zvuku (dojem mi kazila slabšia kvalita Jugo výroby LP), pritom chrámový organ, varhany je môj najmilší nástroj (že, Maestro Johann Sebastian).
Wonderous Stories mi najviac korešponduje s vnútornou stranou 3-obalu , s nádhernou prírodou. Zázračné historky sú predohrou k najúžasnejšej kompozícii tejto platne, Awaken. Stredná inštrumentálna časť patrí z môjho pohľadu medzi to najlepšie, čo kedy Rick zaranžoval a zahral (zložil to Anderson a Howe). Dialóg chrámového organu a elektronických kláves mi znie v hlave, kedykoľvek si spomeniem na Awaken.
Možno preto ju tak rady hrávali na neskorších koncertoch, našťastie zvečnených napr. na DVD "Union Tour Live" (1991), "Live from House of Blues" (2000), "Keys to Ascension" (1996) či "Live at the Montreux 2003".
Určite stojí za pripomenutie obal, vonkajšia strana so supermodernou architektúrou a v popredí chrbtom otočený nahý muž, vnútorná strana s nádhernou prírodou a fotografiami jednotlivých členov Yes.
Bohužiaľ, v mojej LP texty neboli, bežná to socialistická prax.
Pri tomto titule som asi prvýkrát pocítil kontrast LP versus CD: čistý zvuk cédéčka
a nechutný mrňavý obal oproti mizernému zvuku z mojej LP, ale s nádherným rozkladacím obalom, ktorý je sám o sebe umelecké dielo.
Tieto dojmy som napísal pod dojmami z čítania Voytusovej recenzie a začal som písať reakciu na to. V žiadnom prípade nechcem prekrúcať jeho názor, lebo krása hudby spočíva aj v rôznych účinkoch na rôznych ľudí.
Moje cédéčko Going for the one som naposledy počul asi pred 2 rokmi.