Reakce na recenzi:

mikepis - @ 29.04.2007

dam 5 stars.

Ide o to, ze je to svojim sposobom neopakovatelne. Je to zmes punkovej pozy Squirea, stale progresivnej hry Howa, (relativne) pesnickoveho Downesa a zle technicky na pesnicky yesu vybaveneho Horna, ale jeho farba hlasu bola jednoducho moderna a vhodna do 80-tych rokov. Downes bol typ klavesistu vyuzivajuci vtedajsiu novu techniku pred-MIDI ery a dig/analog hybridnych syntakov, co sa zakonite odrazilo na faarbe hudby
Andersonov progresivny falzet a wakemanove sola uz boli out.

Pricom ironiou je, ze s odstupom casu to vobec nevyzera byt ako komercia. ked si prejdete fankluby yesu po celom svete na internete, vacsina ortodoxnych fans povazuje Dramu ako ich POSLEDNU skutocne progresivnu platnu a statocne rozculovat sa zacinaju az pri 90125.

svet je cudny.