Reakce na recenzi:

Mayak - @ 11.09.2004

Bol to pre mňa v prvom okamžiku šok, keď som sa ako ešte relatívne mladý Yesmaniak dozvedel informáciu, že moja milovaná skupina vydá svoju novinku spolu s dvojicou "ultrakomerčákov" s názvom The Buggles, ktorých odrhovačka ?Video killed the Radio Star? ešte intenzívne rotovala v československom socialistickom rozhlase po drôte, alebo v tranzistorových rádiách...
Snaha Trevora Horna intonovať, ako Jon Anderson mi pripadala spočiatku ako snaha kanadského drevorubača stať sa aspoň na chvíľku husľovým virtuózom, ale v prípade Geoffa Downesa som až znervóznel pri okamžitom poznaní, že RickWakeman je zase raz hravo nahraditeľný, dokonca talentom ešte väčším, ako Patrick Moraz na LP Relayer...
Síce v diskografii YES album považované za raritné, mnohými neuznávané, ba odvrhované je v skutočnosti z pohľadu vývoja art rocku skutočná perla!
Geoff Downes obohatil svojou hrou na klávesy nezmazateľne zvuk YES, Chris Squire tu hrá na base ako Boh (počúvajte poriadne "Tempus Fugit"!), takmer tak isto Alan White na bicích, štandardne skvelý je Steve Howe a výkon Trevora Horna po rokoch na tomto albe hodnotím vlastne ako heroický...
Dramatická "Machine Messiah", hlboko pod kožu sa vrývajúca "Does It Really Happen?", výborná "Into the Lens" a priam geniálna "Tempus Fugit" ostanú navždy v Zlatom fonde tvorby YES.
Áno je to trochu iný YES, jediný bez Andersona, jeden z viacerých bez Wakemana, ale ako človek, ktorý túto kapelu sleduje a miluje 30 rokov absolútne neochvejne tvrdím, že je lepšia, ako čokoľvek, čo YES vydali s Trevorom Rabinom, včetne komerčne mimoriadne úspešnej LP 90125...