Reakce na recenzi:

Mayak - @ 23.06.2007

Personálne mierne dramatická a nie vždy prehľadná situácia predchádzala vzniku tohoto albumu, ktoré ma v histórii existencie kapely tiež jedno privilégium – je totiž pod ním podpísaných najviac členov, ktorý za vyše 35 rokov (z dnešného pohľadu) prešli týmto gigantom art rocku…
V roku 1990 zostava ANDERSON, BRUFORD, WAKEMAN, HOWE začala nahrávať podklady pre svoj nový - druhý album, pričom za oceánom pod oficiálnou hlavičkou YES komponovala súbežne štvorica RABIN, SQUIRE, WHITE and KAYE. Novinárska klika to trefne označila, ako tiché súperenie na diaľku medzi „YES - East“ a „YES - West“. Špekulácie vznikali najmä u vokálnych partov v zostave „YES -West“ – uvažovalo sa o angažovaní Trevora Horna, ktorý si mal jednotlivé party podeliť s Trevorom Rabinom a Chrisom Squireom, ale nakoniec pozvali Jona Andersona…a stalo sa…
Anderson, nadšený pracovným materiálom, ktorý si vypočul u „amerických“ YES prišiel na myšlienku zjednotiť obidve „znepriatelené“ frakcie YES a vydať spoločný produkt…a UNION sa chystal na svetlo sveta…
Osemčlenná zostava – dvaja gitaristi, dvaja bubeníci, dvaja klávesáci, basák (vlastne dvaja basáci – na väčšine skladieb hraje ako hosť aj hviezdny Tony Levin) a sólový spevák (pričom o kvalite doprovodných vokálov Rabina, Squirea, Howa a Whitea nemožno vôbec pochybovať) dávajú spolu nesmierny potenciál…ale je to asi ako v súčasnej dobe s fotbalistami Realu Madrid – hviezdna zostava nie je automaticky zárukou hviezdnych výsledkov! Album, ktoré prišlo na svet je vlastne výberom – kompilátom toho, na čom sa obidve zložky East/West YES nakoniec „diplomaticky“ zhodli…
CD verzia obsahuje 15 kompozícii (LP verzia 13) s maximálnou minutážou 7:30 (skladba Miracle Of Life), teda megazostava YES žiadne dlhé opusy pod vedením producenta Jonathana Eliasa (ktorý má mimochodom na väčšine kompozícii skladateľskú spoluúčasť) nevyprodukovala…
Union je kompromisný, pesničkový album, síce rozmanitý (samozrejme, veď skladateľsky sa na ňom podieľalo historicky najviac členov kapely), v kontexte tvorby YES mu patrí - nepochybne -jedna z nižších pozícií…
Album otvára skladba z pera dvojice Anderson/Howe I Would Have Waited Forever čo je evidentné podľa výrazných vokálnych liniek a gitarových figúr a medzihier - fakt pekné! Následuje hardrocková Shock To The System od tých istých autorov a tretia - inštrumentálka Steve Howea Masquerade nadväzuje na jeho perly, ako sú Mood For A Day, alebo Clap.
Štvrtá Lift Me Up je typický kúsok z dielne dvojice Rabin/Squire, a evokuje album 90125 aj vďaka spevu Trevora Rabina. Nasledujúca Andersonova Without Hope You Cannot Start The Day zkľudní tempo dosky aspoň na chvílku a zvýrazní vokálne umenie Jona.… Ďalšie dve skladby Saving My Heart (s prvkami reggae) a melodická Miracle Of Life je opäť typický rukopis plodného autora Trevora Rabina, ôsma kompozícia v poradí je kolektívne dielo štvorice ABWH s názvom Silent Talking.
Deviaty kúsok The More We Live - Let Go je jeden z prvých a veľmi výrazných vkladov budúceho tandemu na pôde tak YES, ako aj kapely World Trade a Conspiracy - Chris Squire a Billy Sherwood sa konečne našli…
Prvý bonus na CD, oproti pôvodnému vinylu je nádherná Angkor Wat od dvojice Anderson/Wakeman s tématikou mystického strateného a znovuobjaveného mesta v džungli Kambodže. Po kratšej Andersonovej skladbičke s Rabinovskými gitarovými riffmi Dangerous prichádza Holding On od dvojice Anderson/Howe, charakteristická zase pre predošlú tvorbu projektu ABWH. Šťastná trinástka je vlastne sotva minútové intermezzo krimsonovskej rytmiky Levin/Bruford s názvom Evensong a prichádza finiš – zadumaná Andersonova Take The Water To The Mountain. Posledná pätnásta skladba s najväčšou hitovou ambíciou na albume je zároveň druhý CD bonus Give And Take, ktorú zložili pre pôvodné ABWH Jon Anderson a Steve Howe (vyšlo len na európskej verzii albumu)… a po takmer 70. minútach máme dielo za sebou…
RESUMÉ: Každý skutočný Yesák ihneď vycíti, že je to evidentne album, ktoré nebolo robené na jednom mieste, v jednom súdržne šlapajúcom manšafte a nostalgické povzdychy za staršími veľdielami skupiny sú popráve namieste! Tentokrát dokonale platí, že menej je viac – osem (s Levinom deväť) výborných muzikantov (a ďalší rad skutočne hviezdnych hostí) nebolo zárukou albumu, ktorý by preskočil laťku Yesovského nadštandardu. Škoda – tadiaľto cesta nevedie, pre budúcnosť je jasné, že päťčlenný kolektív kapely je optimum – personálne obsadenie je vecou tých, čo majú slovo zásadné (že, Chris & Jon ?)…
S týmto albumom sa spája aj moje prvé veľké koncertné očakávanie a následné sklamanie spojené so skupinou – v júni (červnu)1991 mali YES po prvý krát vystúpiť za (post)železnou oponou v Budapešti, ale koncert, na ktorý sme mali rezervované lístky bol 24 hodín pred jeho realizáciou zrušený z bližšie nešpecifikovaných dôvodov maďarskými organizátormi…na svojich miláčkov N.1 som musel čakať potom ešte predlhých rozprávkových sedem rokov…