nowhere_man - @ 07.04.2011 | #

Geniálna séria stále pokračuje. A Selling England by the pound je z doterajších albumov môj najobľúbenejší (prekonal ho už iba Lamb lies down...). Úvodná Dancing with the moonlit knight je jedna z top skladieb Genesis, strieda krásne melancholické pasáže s vypätými dramatickými (plus nádherné sólo od Hacketta). Singlovka I know what I like mi vôbec nepríde ako nejaká komerčná vec s hitovými ambíciami, má krásnu melódiu a bodaj by sa také single vydávali aj dnes. Firth of fifth - nepotrebuje komentár, krása sama o sebe vyšperkovaná ďalším Hackettovým krásnym sólom. Zvyšok albumu je na tej istej vlne, opäť nepočujem nikde slabé miesto, ale prvé tri skladby som spomenul, lebo sú jednoducho úžasné (mimochodom More fool me s Philovým vokálom sa mi veľmi páči, viac ako For absent friend z Nursery cryme). Takže opäť plný počet, neskutočné, čo táto kapela v rokoch 1970-1975 vyprodukovala... (a v podstate to pokračovalo až do 1977)

PaloM @ 29.09.2013 10:49:41 | #
aselzesarp je mladý chalan a možno album berie ako jednotlivé "pesničky". Takéto vnímanie všetkej hudby veľmi podporujú internetové e-shopy, ktoré predávajú v mp3 akýkoľvek album po jednej skladbe. Vrchol barbarstva je rovnaký postup aj s vážnou hudbou, kde jedno komorné alebo symfonické dielo má 3 - 4 časti a pokojne vám predajú samotné allegro či largo.
Zaujíma ma názor samotných autorov či interperetov na tieto zverstvá.
Verím, že náš mladík to tak nevníma. Táto hnusná doba mení umenie na 100%-tný kšeft a nič iné len kšeft. A mladí ľudia, ktorí sa nemajú o čo z minulosti oprieť, potom prídu k záveru, že jedna časť geniálneho diela je obyčajný pop a preto je celé dielo nanič.
Ja ich neodsudzujem, ale ľutujem.