nowhere_man - @ 07.04.2011 | #

Geniálna séria stále pokračuje. A Selling England by the pound je z doterajších albumov môj najobľúbenejší (prekonal ho už iba Lamb lies down...). Úvodná Dancing with the moonlit knight je jedna z top skladieb Genesis, strieda krásne melancholické pasáže s vypätými dramatickými (plus nádherné sólo od Hacketta). Singlovka I know what I like mi vôbec nepríde ako nejaká komerčná vec s hitovými ambíciami, má krásnu melódiu a bodaj by sa také single vydávali aj dnes. Firth of fifth - nepotrebuje komentár, krása sama o sebe vyšperkovaná ďalším Hackettovým krásnym sólom. Zvyšok albumu je na tej istej vlne, opäť nepočujem nikde slabé miesto, ale prvé tri skladby som spomenul, lebo sú jednoducho úžasné (mimochodom More fool me s Philovým vokálom sa mi veľmi páči, viac ako For absent friend z Nursery cryme). Takže opäť plný počet, neskutočné, čo táto kapela v rokoch 1970-1975 vyprodukovala... (a v podstate to pokračovalo až do 1977)

PaloM @ 30.09.2013 09:55:37 | #
aselzesarp: ospravedlňujem sa ti za urážku tvojho nicku "prase naopak". Prepáč, ale všeobecne netolerujem internetovú anonymitu a prezývky tohoto druhu sú pre mňa úsmevné.
luk63: samozrejme rešpektujem tvoje právo a rozumiem snahe nezamorovať to tu na inú tému. No o 80. rokoch tu bolo už toľko jalových rečí, že tieto debaty ja osobne preskakujem.
Kto tvrdí, že boli nanič, tak nepozná históriu hudby. Ba tu je horšia alternatíva - že nechce poznať históriu hudby. Každá dekáda či storočie priniesli kvalitu, aj humus.