nowhere_man - @ 07.04.2011 | #

Geniálna séria stále pokračuje. A Selling England by the pound je z doterajších albumov môj najobľúbenejší (prekonal ho už iba Lamb lies down...). Úvodná Dancing with the moonlit knight je jedna z top skladieb Genesis, strieda krásne melancholické pasáže s vypätými dramatickými (plus nádherné sólo od Hacketta). Singlovka I know what I like mi vôbec nepríde ako nejaká komerčná vec s hitovými ambíciami, má krásnu melódiu a bodaj by sa také single vydávali aj dnes. Firth of fifth - nepotrebuje komentár, krása sama o sebe vyšperkovaná ďalším Hackettovým krásnym sólom. Zvyšok albumu je na tej istej vlne, opäť nepočujem nikde slabé miesto, ale prvé tri skladby som spomenul, lebo sú jednoducho úžasné (mimochodom More fool me s Philovým vokálom sa mi veľmi páči, viac ako For absent friend z Nursery cryme). Takže opäť plný počet, neskutočné, čo táto kapela v rokoch 1970-1975 vyprodukovala... (a v podstate to pokračovalo až do 1977)

PaloM @ 10.02.2014 09:59:36 | #
Adam, radšej Genesis ako HIV positive :-)
Ja som prvý počul Lamb Lies... a to bola náhoda, že ho mal spolužiak a nahral mi 2LP na kotúčovú pásku. Nahral mi vtedy aj Focus III, Zappu Roxy&Elsewhere, Pink Floyd Ummagumma a vopred som netušil, čo tam všetko bude. Čo mal, to nahral a bol som šžťastný.
Skúsim ho pozdraviť a poďakovať - Edo Štubňa z bývalej ul. Februárového víťazstva v BA (smer Mladá garda), srdečne zdravím, tvoja stopa sa vraj stratila kdesi v Mníchove...
A tiež som si prvý kúpil Abacab, lebo sa to predávalo v OPUSe.