hejkal - @ 14.08.2025 | #

Koncom roka 1982 sa na pultoch objavila táto kompilácia tváriaca sa ako deviata štúdiová doska Led Zeppelin. Coda je... No, však počúvajte!

Prvá strana platne musela vohnať slzy do očí všetkých priaznivcov starého dobrého hard rocku. We Gonna Groove z roka 1970 je parádna vypaľovačka, z čias, keď kapela patrila k najlepším. Podobne akustická folkovina Poor Tom z obdobia nahrávania tretieho albumu má všetko to, čo robilo Led Zeppelin neopakovateľnou veličinou. Pokaziť blues I Can’t Quit You Baby na pódiu v roku 1970? To je skrátka nereálna predstava, nuž sa iba kochám dokonalosťou. A toto bola, prosím pekne, iba zvuková skúška! Na záver strany tu máme ďalšiu svižnú vypaľovačku Walter’s Walk z obdobia nahrávania Houses Of The Holy, a tak má taký ten zvláštny vzdušný sound. Keby nahradila ktorúkoľvek z tých dvoch obludných nepodarkov z albumu (ktorých meno milosrdne nevyslovím), mohol to byť album hodný ospevovania.

Na druhej strane sú hneď tri skladby z roka 1978, kedy kapela nahrávala svoj posledný skutočný štúdiový album In Through The Out Door. Neomylne z neho vyradila Ozone Baby, asi preto, lebo je to dobrá a svieža pesnička, kazila by podpriemer. Darlene by zapadla, tu ma vyrušuje. Akoby chcel ochrnutý človek bez hudobného sluchu hrať rokenrol a niekto ho natočil. Aspoň hutné gitarové sólo sa dá počúvať. Do tretice, nabudená hardrocková Wearing And Tearing je skvelá, nečudujem sa, že sa nedostala na ten nevzrušivý album.

Plus je tu Bonzo’s Montreux, skladba z roka 1976. No, skladba, vypustime Pageove otravné ruchy efektov a máme tu jedno z tých nudnejších bubeníckych sól. Bonzo je síce legenda, ale ako bubeník bol pomerne úzko špecializovaný a akonáhle opustil svoje ťažkotonážne jednoduché rytmy, fatálne zlyhával. Jeho spoluhráči mu tento pocit dopriali hojne, najmä od roku 1972 vyššie, netuším, čím si to zaslúžil. A tak je táto jednoduchá rytmická vsuvka skôr ukážkou jeho slabín než predností. Ale ak by sa dostala na In Through The Out Door, patrila by k vrcholným okamihom albumu, to zasa hej.

Aká je Coda? Oproti In Through The Out Door je živou vodou, oproti Physical Grafitti podstatne zovretejšou kompiláciou nevydaných skladieb. Coda je lepšia ako o nej tvrdia fanúšikovia, núka síce iba čosi okolo čosi ledva cez polhodinu muziky, ale viac ako polovica z nej je skvelá! A preto jej prifarbím aj štvrtú hviezdu na miestnej päťhviezdičkovej škále. Mám tento album rád.

Antony @ 14.08.2025 14:34:55 | #
K albu Coda jsem se ve svém recenzování nedostal, což je chyba. Budu muset tuhle mezeru zaplnit. Obzvláště, když jde opět o vynikající nahrávku, a na této skutečnosti nic nemění sesbíranost jednotlivých tracků z pod stolu ve střižně.
Ještě dodám, že v roce 1993 vyšlo album se 4 bonusy v rámci 10CD boxu The Complete Studio Recordings, a pak později na některých reedicích.
Možná by ty skladby bylo vhodné doplnit do tracklistu v záhlaví:
09. "Baby Come On Home" (outtake) - Page, Plant, Bert Berns - Led Zeppelin sessions, 1968
10. "Travelling Riverside Blues" (live)  - Page, Plant, Robert Johnson - Recorded 24 June 1969 in London
11. "White Summer"/"Black Mountain Side" (live) - Page - Recorded 27 June 1969 in London
12. "Hey, Hey, What Can I Do" - Page, Plant, Jones, Bonham - B-side of the "Immigrant Song" single, 1970