hejkal - @ 10.01.2011 | #

Prakticky posledný album najslávnejšej zostavy zo 70. rokov stojí tak trochu v tieni svojich štyroch predchodcov. Samozrejme, všetci vieme, že vzťahy medzi hudobníkmi boli na úrovni delenia bývalej Juhoslávie, v takej atmosfére sa ťažko skladá, poprípade iskrí nápadmi. Každý, kto niekedy hral v nejakej skupine a zažil situácie, kedy sa lámal chlieb a odchádzalo sa (na koho to padne, že oznámi nepríjemnú novinu a pod.), si dokáže predstaviť, o čom hovorím.

Takže tu máme rockový album, ktorý na Párplov znie, mierne povedané, priveľmi priamočiaro. Doterajšie iskrenie nápadmi alebo sólami veľmi nebadať, čo však neznamená, že ho hneď zo začiatku odpíšem.

Veď hneď v úvode zaznie pomerne vydarený hitový song Woman from Tokyo. Je jasné, že má aj singlovú podobu. A nasledujú priame rockové skladby ako Mary Long či Super trouper. Kým prvá je naozaj skôr do počtu, druhá sa trošku snaží nadobudnúť čosi z In rock. Darí sa jej to čiastočne, nemala by mať to prebudené echo a nijaký akože vokálny refrén. Našťastie, dojem napravuje najtvrdšia skladba na albume, Smooth dancer. Správne odsýpa, aj ten rock’n’rollový klavír je vlastne milý. Rat bat blue je ďalším svetlým okamihom dosky. Znie staromilsky Párplovsky. „Ževraj“ blues Place in line mi trošku k Párplom nepasuje, ani neviem, prečo vlastne. Na záver zaznie ťaživá Our lady, ktorej by tiež prospel prirodzenejší zvuk. A vokály tváriace sa sťaby Uriah Heep (s dôrazom na tvárenie sa) sú úsmevné.

Celkovo sa mi album celkom páči. Už na ňom nie je to hľadačstvo a novátorstvo minulých štúdioviek, ale to mi vôbec nevadí. Dávam tri a pol hviezdy, pričom zaokrúhlim nadol. Sú však dni, kedy by som pokojne dal aj štyri, takže to nie je márny album a rozhodne ide o dôstojnú rozlúčku s Gillanom a Gloverom.

P.S. Chválim remaster neťahajúci z fanúšikov prachy v podobe zbytočných dvojcédečkových nezmyslov.

P.P.S. Z bonusov je podstatný jeden jediný, nepoužitá skladba Painted horse, ktorá má v sebe niečo bluesovej nálady (napr. harmoniku) a niečo zo Sharp dressed man od ZZ Top (zapojte predstavivosť).

PaloM @ 10.01.2011 19:14:47 | #
No mladý, teraz si trochu zamachroval (však on sa spozná, o kom je reč :-) )
Za prvé: Tokio sa bežne používa, hoď si to do Googlu.
Za druhé: o 2CD súhlasím s hejkalom. Stormbringer som ešte nekúpil 1CD, nie aby som kupoval 2CD. Machine Head 2CD mám, stačil by mi úplne pôvodný mix a remaster z neho. Made in Japan mám pôvodný originál 1CD aj remastrované 2CD len preto, že bolo za cenu jedného a iné nebolo v ponuke. Na druhom sú tuším 4 skladby, čo je zbytočnosť. Ak by som chcel viac než pôvodný tracklist, tak si kúpim 3CD s kompletnými koncertami v Japonsku (1972).
Tento konkrétny recenzovaný remaster ma stál 6,8 €.

Dnes sa idú vydavatelia posrať, ako eše x-tý raz vylákať prachy za to isté. Napr. minulý rok vyšiel komplet Hendrix digipacky 1CD a alternatíva CD+DVD, samozrejme oveľa drahšie. Podobne predtým Genesis - a aby to nebol len všedný remaster, tak pre istou originálny mix zrušili a namiešali nanovo. A podobne sú hrdí King Crimson na svoje dielo. Pre tých, čo ešte len začínajú budovať zbierku, to môže mať zmysel. Skôr si myslím, že je to pre fanatikov než pre bežných fanúšikov, prípadne zblbnutých reklamou.
Iná vec je, ked vyjde rozšírené vydanie niečoho, čo bolo pôvodne oklieštené (napr Who - Live at Leeds)