nowhere_man - @ 18.11.2009 | #

Môj najobľúbenejší album tejto formácie. Štúdiová aj živá časť sú bez chyby. Na štúdiovej časti žeriem absolútne všetko. Krásnu White room s nádherným refrénom a sólom Erica Claptona. Hoci, ako som napísal, necítim moc blues, tak ale Sitting on top of the world je pre mňa jedna z bluesoviek, ktoré ma chytili. Passing time s krásnou melódiou, akustická As you sai, ktorá mi strašne pripomína neskorší album Led Zeppelin III. Milá Pressed rat and warthrog, šlapavá Politician, pohodové Those were the days a Born under a bad sign. Záverečná šlapavá Deserted cities of the heart. Opäť tu majú svoje miesto aj bonusy: popovejšia singlovka Annyone for tennis (na reedíciach sa dávala na Goodbye) a alternatívna verzia Passing the time.

Živú časť otvára jedna z najlepších skladieb v repertoári Cream - Crossroads plná šlapavých sól. Zaujímavá je aj Traintime, taká improvizačka. No a Spoonful a Toad majú väčší náboj ako v štúdiových verziách.

Pre mňa No.1 z albumov Cream.

A k polemike pri tomto albume: Ringo Starr možno nie je najlepší bubeník na svete, ale vo svojej dobe bol skvelý a rozhodne dal svetu hudby viac ako Nick Mason ( a to tvrdím ako zarytý fanúšik Pink Floyd). A k progresivite Beatles - hudbu delím na tú pred Beatles a tú po Beatles.

PaloM @ 21.11.2009 07:01:34 | #
Chvíľu som váhal, či sa ozvať, no debata sa odklonila od hudby, tak to skúsim vrátiť :-) Nedelím vývoj rocku pred a po Beatles, ale tiež to tak podvedome cítim ako nowhere_man a Apache. Som presvedčený, že Beatles boli dôležití novátori, hlavne v zapojení rôznych nehudobných zvukov, akustických nástrojov - klasických (Eleanor Rigby, When I'm 64) aj indických (Harrison), prvé štúdiové triky (pustenie pásu odzadu), a najmä geniálna invencia na väčšine LP. Ovšem, už tu zazneli hlasy, že Beatles všetky zvláštne nápady odpozorovali od doslova progresívnych a experimentujúcich skupín. Až také vedomosti nemám, ak to niekto vie presne, mohol by to napísať. Je to síce pod Cream, no hlavne že sa diskutuje.