hejkal - @ 22.09.2025 | #

Gitarista Roine Stolt sa nepochybne zapísal do dejín progresívneho rocku ako jeden z jeho najvýznamnejších predstaviteľov. A hoci sa mi do širšieho povedomia dostal až svojimi neskoršími projektmi typu Flower Kings alebo Transatlantic, fakt, že ide o muzikanta aktívneho už v 70. rokoch minulého storočia, ma priviedol aj ku skupine Kaipa. Tá sa síce tiež etablovala aj v „novoveku“, aktívna však bola aj v spomínanej dekáde. Do zbierky sa mi podarilo zaradiť jej druhý album Inget nytt under solen z roka 1976 a neľutujem.

Prečo? Politicky korektný opis vzývajúci ľudskú nemohúcnosť, ako sa to bežne deje v internetovom prostredí, by ponúkol asi takúto odpoveď: „Album obsahuje dlhé i krátke skladby, hudobníci hrajú na svoje nástroje a mne sa to páči. Je to klenot!“

Takto si mnohí predstavujú to správne písanie o muzike. Nikoho neurazí, nikoho nenadchne a vlastne ani nič nepovie, však? O nejakom duševnom nasýtení a priestore pre premýšľanie ani nehovoriac. Čo mám teda dodať a nikoho sa nedotknúť? Ako pokračovať? Azda zvolím buď východný celistvý opis albumu alebo západný analytický prístup zameraný na detail skladby po skladbe. Oboje má svojich priaznivcov i odporcov, nie je skvelé, že im internet umožnil rozčuľovať sa takpovediac konštantne?

Nuž, k ničomu som nedospel, a tak sa vykašlem na verejnú mienku a urobím to po svojom. Viem, nie je to NIČ NOVÉ POD SLNKOM.

A práve to v preklade znamená názov tohto albumu. Skenet Bedrar je dvadsaťminútová náladovka, nikam sa neponáhľa, tóny sa lenivo rozlievajú do éteru a zároveň pôsobia troška znepokojujúco. Akoby sme mali nacistov v parlamente, ale však čo! Určite to dobre dopadne... Našťastie, hudba nekandiduje, ale teší. Ja mám rád, keď hudobníci dokážu zložiť melódiu. Tu sme uprostred melodických hodov prakticky od začiatku. Nie, že by bol každý motív silný ako Herkules, ale nikdy sa nestratí ako nádej zoči-voči realite. Spevu je pomenej, zato gitara a klávesy si v nej vytvorili výnosný sólový biznis.

Na druhej strane platne sa nachádzalo päť kratších hudobných útvarov. Náladou sa nevymykajú úvodnému opusu, Ömson sken dumá o nesmrteľnosti chrústa, Korståg velebí krížové výpravy, akoby to boli nejaké vznešené podujatia, ktoré treba ospevovať, Stengrodornas parad má hravú, ba až rozprávkovú atmosféru. Je fajn počuť, že sa hudobníci nebrali iba vážne. Hoci ani to nie je na škodu, ako dokazuje selanka Dagens port. Titulná skladba Inget nytt under solen je asi najmelodramatickejšia vec na albume. Nedokáže však udržať fazónu a rýchlo skĺzne do letargie. Asi ako keď sa mileniál tvári, že hrozne trpí, keď vypadne internet v mobile.

Štyri bonusové skladby v angličtine s hosťujúcim spevákom ponúkajú pohľad na to, ako by album mohol znieť, keby vyšiel v medzinárodnom (čítaj anglickom) prostredí. Nestalo sa. Aj tak som spokojný, že ich nemecké vydavateľstvo Tempus Fugit v roku 2015 na svoje CD vydanie zaradilo.

Inget nytt under solen  je výborný album plný podmanivej melodickej muziky. A to je veru črta, ktorú dokážem oceniť. A vy?

Antony @ 22.09.2025 14:09:58 | #
"vykašlem na verejnú mienku a urobím to po svojom."

Recenze je vyjádření individuálního hodnotícího názoru na (v tomto případě) umělecké dílo. Proto tento textový útvar na jednu stranu musí naplňovat onu subjektivní individualitu názoru, na druhou stranu musí zachovávat objektivní parametry recenze (aby místo ní nevznikl třeba návod na venčení psa).

Je dost zvláštní, kolik lidí to dělá přesně naopak. V hodnocení se snaží být objektivní, což je principiální nesmysl, kdežto formu recenze překroutí na něco úplně jiného, jak se jim subjektivně zachce. Zjevné nepochopení zadání vede k humpoláckým slátaninám, jejichž čtení je za trest. Nechce se mi místo zážitku z recenze čtenářsky otravovat s pseudomuzikologickými rozbory, s biografickými popisy každého prdnutí, se zážitky pisatele na koncertu, a tak podobně. Pokud toto převládá, je to diskvalifikace, červený praporek.  

Samotné literárání zpracování recenze odráží schopnosti a úroveň autora. Osobně považuji jedince, kteří se úporně drží playlistu a jedou stylem "co skladba to odstavec", za pisatelsky neinvenční. V podstatě rezignovali na jakoukoli kreativitu při tvorbě textu, jen roboticky vyplňují tabulku příslušnými údaji. Znám týpky, co se ani o nic jiného nesnaží. A tak bez ducha plácají na web své strojově vyplněné formuláře se skálopevným přesvědčením, že to jsou recenze. 

O to více ocením skutečnou recenzi, napsanou po svém, klidně i excentricky.

Takže, správně.