Brano - @ 22.03.2017 | #

Namaškrtený albumom Tubular Bells II. som si v roku 1995 kúpil originál audiokazetu The Songs Of Distant Earth, dá sa povedať, že naslepo. Internet vtedy nebol, nemal som kde otestovať, tak som to riskol. A risk nie je vždy zisk. Kazetu mám dodnes a aj po 22 rokoch hrá v trojhlavovom decku čisto ako kryštál.

Úvod je skvostný, typická Oldfieldova gitara spieva, tak to má byť. Od tretej skladby sa však nenápadne vkráda nepriateľka číslo jedna - nuda. Úvodný motív sa opakovane vracia v rôznych variáciách, obmenách a mutáciách, raz viac, inokedy menej nápadne. Stále je to o tom istom, vývoj stagnuje. Osvieženie príde až v Lament For Atlantis v podobe nádhernej klavírnej melódie. To sa majstrovi podarilo, avšak na celú A stranu kazety je to málo. B strana začína sci-fi zvukmi, ktoré prekvapivo prechádzajú do gregoriánskeho chorálu. Tiež dobrý nápad,ktorý treba oceniť. Zvyšok je už len bezcielne blúdenie vesmírom a tak zaprášený od kozmického prachu a polepený cukrovou vatou sa konečne dostávam do finále, ktoré stelesňuje znovu len opakovanie úvodného motívu.

Tento album zďaleka nedosahuje úroveň predošlého opusu Tubular Bells II. Chýba mu pestrosť, moment prekvapenia, sviežosť, časté zmeny tempa a melódie a hlavne radosť. Avšak v porovnaní trebárs s Earth Moving (1989) je The Songs Of Distant Earth priam veľdielo. Takže hodnotím slabými tromi hviezdičkami.

Brano @ 24.03.2017 11:51:44 | #
PaloM:
Tubular Bells II. ma v tej dobe(1992-93) očaril svojou pestrosťou a takmer všade som chodil s walkmanom a sluchátkami na ušiach.Stále sa tam niečo dialo,dokonca na koniec je tam aj country music :-)...na The Songs Of Distant Earth sa toho deje málo,väčšinou stojaté vody,statické vesmírne zvuky,stále sa opakujúci úvodný motív,ktorý vždy odniekiaľ vykukne až je to otravné...jednoducho chýbajú nápady.A nepomôže tomu ani posluch pri vysokej hlasitosti.
To je môj čisto subjektívny názor,ale každý to môže počuť a cítiť inak.