Reakce na recenzi:

hejkal - @ 21.12.2009

Ten Years After by mohla slúžiť ako ukážková skupina z prelomu 60. a 70. rokov. Má niekoľko charakteristických čŕt, ktoré toto obdobie sprevádzali. V prvom rade je to jasná rozpoznateľnosť po pár tónoch, dnes, v časoch masovej tvorby rovnakých obsahov, sa s tým už často nestretávam. Veľkú zásluhu na tom má gitarista a spevák Alvin Lee, ktorého hlas, zvuk gitary a spôsob sólovania sú jednoducho jedinečné. K tomu pripočítajme dunivú rytmiku (hlavne basu), nevtieravý kláves, výrazné vlastné kompozície plné nápaditých riffov, podmanivých nálad a strhujúceho muzikantského nasadenia a je vymaľované.

Takže, v stručnosti, o čom je táto doska?

Svižný bluesik I want to know to celé otvorí a pomalá temnota Help me to uzavrie.

Už na debute sú jasné črty Ten Years After, Leeho nezameniteľný spev, gitara, repertoár vychádzajúci z blues, sú tu potemnelé náladovky (I can’t keep from crying sometimes, Help me), walking bass pohodička (Adventures of a young organ) a priehrštie typických TYR bluesových skladieb á la Love until I die alebo hoci hutný cover Spoonful.

Výborný debut nezameniteľnej skupiny. Je tu všetko, čo bude už len vybrusované k absolútnej dokonalosti.

P.S Šesť bonusoviek na mojom CD je príjemných, niektoré nevydané veci sa neskôr zjavili na ďalších albumoch. Vyzdvihnem béčko singlu Portable people/The sounds. To je pre mňa esencia Ten Years After.