hejkal - @ 03.12.2008 | #

Ten Years After som nedobrovoľne počúval prakticky od narodenia. Môj otec ich má v top ten parádne dlho, takže neprekvapí, že som ešte nechodil do základnej školy a už som vedel zanôtiť Good Morning Little Schoolgirl aj s kompletným sólom. Hneď ako som lepšie videl, som bol skonfrontovaný s Woodstockom (a dnes nosím okuliare, takže súvsťažnosť sa priam núka) a už to jelo.

Jazda z kategórie nezameniteľných začína zmenovou a trošku rozbitou skladbou Sugar the road, ale potom prichádza vrcholný moment Alvina a kumpánie - Working on the road je nádherne vygradovaná pecka, aké sa už dnes nepočujú. Album sa počúva sám, pre best offistov sa pripomenie Walk like a man, klasika, ktorá sa neopočúva. Najlepší je aj tak záver, As the sun still burns away patrí k tomu naj, čo kedy vzniklo na poli zlovestných pomalých tvrďární.

Ten Years After toho za svoju existenciu dokázali fakt dosť. Ničmenej, album Criklewood Green je výnimočný aj v rámci celej tvorby skupiny. Ako mladému naivnému šracovi sa mi tento album páčil veľmi a ako staršiemu naivnému dospelákovi sa mi páči ešte viac.

Jedna z najlepších nahrávok všetkých čias.

zdenek2512 @ 14.08.2014 06:28:04 | #
K probíhajícím zmínkám o této kapele a jejích sólistech jsem si pustil několik CD, které vlastním. Skladba Love Like A Man (miluj jako muž) patřila do repertoáru skupiny, která hrála na intru, kde jsem bydlel po dobu studií střední školy od roku 1970. Uměl jsem ji dokonce vybrnkat na kytaře (úspěch). Na jaké verzi alba je skladba Walk like a man, nikde jsem ji nenašel. Připomínání této kapely je velice záslužné a její desky Ssssh, Cricklewood Green, Watt, Space In Time patří k tomu nejlepšímu co přinesla šedesátá léta.