hejkal - @ 07.08.2024 | #

Positive Vibrations je posledný štúdiový album pred prvým rozpadom kapely Ten Years After.

Vzťahy medzi hudobníkmi boli napäté, frontman Alvin Lee bol znechutený vyčerpávajúcimi turné a nátlakom vydavateľa, nuž nečudo, že okolnosti jeho nahrávania počuť vo výsledku.

Desať skladieb nesie všetky črty jedinečného soundu kapely, zároveň však akoby rezignoval na svoju nekompromisnosť. Na takmer každej z nich ma čosi vyrušuje. Napríklad vplyvy funky v Nowhere To Run. Harmoniková bluesová selanka Stone Me má uhladenú popovú fazónu, podobne ako Without You. Titulná skladba dokonca znie ako Hendrixov slaďák z Wishu. Najhoršie pokusy o prívetivý zvuk núka It’s Getting Harder.

Pozitívne na mňa pôsobí rokenrol Going Back To Birmingham od Little Richarda, ktorý sa na nič nehrá. Rovnako ako You’re Driving Me Crazy. Za najlepšie skladby však považujem čistokrvné „tenyearsafterovky“ Look Into My Life, Look Me Straight Into The Eyes a I Wanted To Boogie.

Toto je album, ktorý z diskografie Ten Years After počúvam bezkonkurenčne najmenej. Nie je zlý, ale na pomery kapely je priemerný, nič nevyčnieva. Niekedy mi však ku šťastiu stačí aj málo.

jiří schwarz @ 08.08.2024 01:39:17 | #
Naprosto výstižná recenze, odpovídá i mému vnímání desky. Mám jako Apache jistou slabost pro titulní ploužáček, byť by mně nenapadl ani Jimi, ani Floydi, spíš takový uhlazený a méně vroucný odvárek pložáčků z Watt. Když jsem chodil na diziny půle 70tek, párkrát to tam DJ dal. Na mě ten nedostatek hráčské i tvůrčí energie u mé kapely z nejmilovanějších působí dost smutně, ale sešup začal už na předešlém LP. Tohle jsem hodnotil asi před mnoha lety 4* (přece jenom úcta :-), dnes to vidím za slabších 3,5.