Reakce na recenzi:

hejkal - @ 18.12.2009

Dňa 29.5.2005 som bol so svojou skupinou na skusoch v Poľsku, konkrétne v Rawe Mazowieckej. Každoročne sa tam uskutočňuje výborný bluesový festival Noc Bluesowa, ktorého súčasťou je menšia súťaž bluesových skupín. Program vyzerá nasledovne, súťažné skupiny odohrajú asi 20 minútové vystúpenia (je ich vždy celkom dosť) a po nich hrajú hlavné hviezdy večera. Toho dňa nimi boli René Lacko a Ten Years After. Davy ľudí, ktoré sa v areáli menšieho zámku zišli na blues, boli neuveriteľné, čo napomohlo k skvelým hudobným výkonom večera (hoci na nás bolo ľudí málo, lebo sme si vylosovali zahájenie pódiových prezentácií, čo bolo poobede a ľudia sa začali schádzať až k večeru). René Lacko bol skvelý ako vždy, avšak, ako to už býva, Ten Years After mali o triedu lepší zvuk a skupina pôsobila neskutočne. Keďže prišla propagovať svoje nové CD Now, tuším prvé po odchode Alvina Leeho, zahrala aj veci z neho a zneli dobre. Niečo po polnoci skončili a ja som si priamo na mieste za ťažké zloté kúpil zmienený album.

Medzi nami, Joe Gooch je skvelý gitarista, ale Going home v jeho podaní jednoducho nie je to pravé, hoci mu slúži ku cti, že si sólovú exhibíciu zahral dosť po svojom a nesnažil sa o bezduché kopírovanie.

Bol to pamätný zájazd, sardinkáreň v aute (išiel s nami aj predseda Slovenskej bluesovej spoločnosti, istý Litecký-Šveda), menšia dopravná nehoda, ktorá zanechala šrámy našťastie iba na autách a obišla sa bez policajnej dohry, davy Poliakov, ktoré zaplnili areál na BLUES! Ale predovšetkým, hral som ako predkapela legendy. :)

Samotná hudba na Now sa dá charakterizovať ako nadupaný a živý blues rock s gitarovou hviezdou v čele. Zo skladieb vyzdvihnem úvodnú tvrďárňu When it all falls down, položenú I’ll make it easy for you, staromilsky znejúcu afterovku The voice inside my head a hlavne rýchle boogie King of the blues, čo je najlepšia vec na albume. Ani ostatné skladby však priveľmi nezaostávajú za tým, čo sa od nich očakáva, takže verdikt je jednoznačný.

Je to dobrý, ba dokonca výborný album, ale bez Alvina to nie je Ten Years After, nech si už ostatní členovia skupiny myslia, čo len chcú.