hejkal - @ 24.10.2025 | #

Blues-hard rock mal vo Veľkej Británii v 70. rokoch zelenú. Okrem notoricky známych veličín stáli v popredí aj ďalšie vynikajúce formácie (a teraz sa nebavím o zabudnutých perlách, mám na mysli mainstream), z ktorých nepochybne vyčnieva kapela Humble Pie. S gitaristom Petrom Framptonom vydala päť albumov, ktoré ju vyniesli na výslnie, nuž, keď tento talentovaný gitarista s imidžom najkrajšieho chalana v šoubiznise kapelu opustil, nahradiť ho určite nebolo ľahké. Clem Clempson z Colossea mohol vyvolávať otázniky. Ako zmení doterajší zemitý sound kapely? Odpoveďou bol album Smokin’.

Rovno si povedzme, že na jazzové prvky zabudnite. Clempson nadviazal na hutnú rockovú zemitosť badateľnú na albumoch Rock On a Performance Rockin’ The Fillmore, akoby bol členom formácie odnepamäti.

Rázna vypaľovačka Hot ’n’ Nasty sa právom dostala i na singel, obsahuje všetko, čo od podobnej muziky človek vyžaduje. Je svieža, spevná, pritom burácajúca. A pomalšia posadená záležitosť The Fixer by mohla vyučovať, ako sa robí hardrockový sound. Akustická balada You’re So Good For Me príjemne ozvláštni plynutie albumu, obzvlášť, keď je vyčačkaná aj ženskými vokálmi. Spieva a mandolínuje na nej sám Alexis Korner. Nasrdené rockabilly C’mon Everybody sa s tým nemaže, hardrockový šat tejto „cochranovke“ pristane. Old Time Feelin’ si pohodovo prefrčí po bluesovej akustickej ceste, ktorá je černejšia než smola.

Album sa láme s neskutočnou hardrockovou nádielkou 30 Days In The Hole. Nie, že by mal doteraz slabé miesto, ale nastupujú vrcholy. Zmienená pecka je ťažšia ako zájazdový autobus plný amerických burgerových turistov. Pritom začína nevinne, zborom. „Džemová“ bluesová variácia na skladbu Road Runner sa počúva sama, za organ zaskočil Stephen Stills. Zimomriavky mi však naskakujú z dlhočizného blues I Wonder. Tempo ochrnutého leňochoda sa na nekončené gitarové sólové orgie skvelo hodí a ani harmonika sa v tomto formáte nestratí. A máme tu záver. Hardrocková paráda Sweet Peace And Time je pravdepodobne najostrejšia skladba z repertoáru kapely. Zdvojené vyšívajúce gitary maškrtne dopĺňajú hustú atmosféru a ja môžem povedať len jediné – škoda, že cédečko dohralo.

Kapela vyprodukovala nepochybne svoju najhardrockovejšiu nahrávku vôbec. Bez snahy o znižovanie dôležitosti ostatných členov bol jej najväčšou devízou neskutočný spevák Steve Marriott. Takto má znieť chripľavý spev na doraz! Smokin’ je album, ktorý by som odporučil hardrockovým nadšencom, spolu s albumom Humble Pie (1970) patrí k mojim najobľúbenejším štúdiovým dielam kapely. Ak ste sa s ním náhodou ešte nestretli, neváhajte!

P.S. Jediný mínus albumu prestavuje odpudivý obal.

jiří schwarz @ 26.10.2025 00:13:30 | #
V mládí: Skromnej koláček, v okruhu přátel v mym mládí hodně ceněná kapela (ale co jich v té době bylo). Náhoda: ke mně se nedostalo, asi nikdo v blízkém okolí neměl, aby dal nahrát, nebo to nebyla priorita je hledat.
2005: kupuju na Amazonu asi 5 CD (své tehdejší myšlenkové pochody svého výběru fakt netuším). Krom Rockin´ the Fillmore (mj.: kterého? toho v NYC, nebo SF?) jsem větší povědomí neměl. CD párkrát vyposlechnuty (jistě ten živák nejvíc), a pak už jen padal prach v šuplíku. Smokin´ - jedno z těch nakoupených poslouchám teď po 20 letech, a jako bych to nikdy předtím neslyšel. Není tam jakýkoli výrazný hit (na rozdíl od jiných kapel podobné orientace (např. TYA, Atomic Rooster, Free, atd.), soudobá rocková rádia nehrají.    
Hodně dobrý, poctivé rock´n´blues. Sice bez jakékoli ambice přinést něco nověho. oproti jiným, podobným kapelám té doby, ale skvělý vokál Steve Marriotta. Nejvíc mě baví 3 závěrečné skladby, včetně toho "dlhočižného blues", popsaného hejkalem. (Ta slovenština je placama k zulíbání: sice neznám význam slova dlhočižné, ale zarylo se hluboko do mé jinak moc jinak již nazarývající paměti, krása). Naopak hejkalem vypíchnutá "hard-rocková nadílka" 30 Days in the Hole pro mě není nějak extra nadělení, i když v zásadě dobrý.
Celkově: hodně dobré 4*+, na 5 to u mě nemá (na rozdíl od předchozího živáku).