Humble Pie / Smokin’ (1972)

Blues-hard rock mal vo Veľkej Británii v 70. rokoch zelenú. Okrem notoricky známych veličín stáli v popredí aj ďalšie vynikajúce formácie (a teraz sa nebavím o zabudnutých perlách, mám na mysli mainstream), z ktorých nepochybne vyčnieva kapela Humble Pie. S gitaristom Petrom Framptonom vydala päť albumov, ktoré ju vyniesli na výslnie, nuž, keď tento talentovaný gitarista s imidžom najkrajšieho chalana v šoubiznise kapelu opustil, nahradiť ho určite nebolo ľahké. Clem Clempson z Colossea mohol vyvolávať otázniky. Ako zmení doterajší zemitý sound kapely? Odpoveďou bol album Smokin’.

Rovno si povedzme, že na jazzové prvky zabudnite. Clempson nadviazal na hutnú rockovú zemitosť badateľnú na albumoch Rock On a Performance Rockin’ The Fillmore, akoby bol členom formácie odnepamäti.

Rázna vypaľovačka Hot ’n’ Nasty sa právom dostala i na singel, obsahuje všetko, čo od podobnej muziky človek vyžaduje. Je svieža, spevná, pritom burácajúca. A pomalšia posadená záležitosť The Fixer by mohla vyučovať, ako sa robí hardrockový sound. Akustická balada You’re So Good For Me príjemne ozvláštni plynutie albumu, obzvlášť, keď je vyčačkaná aj ženskými vokálmi. Spieva a mandolínuje na nej sám Alexis Korner. Nasrdené rockabilly C’mon Everybody sa s tým nemaže, hardrockový šat tejto „cochranovke“ pristane. Old Time Feelin’ si pohodovo prefrčí po bluesovej akustickej ceste, ktorá je černejšia než smola.

Album sa láme s neskutočnou hardrockovou nádielkou 30 Days In The Hole. Nie, že by mal doteraz slabé miesto, ale nastupujú vrcholy. Zmienená pecka je ťažšia ako zájazdový autobus plný amerických burgerových turistov. Pritom začína nevinne, zborom. „Džemová“ bluesová variácia na skladbu Road Runner sa počúva sama, za organ zaskočil Stephen Stills. Zimomriavky mi však naskakujú z dlhočizného blues I Wonder. Tempo ochrnutého leňochoda sa na nekončené gitarové sólové orgie skvelo hodí a ani harmonika sa v tomto formáte nestratí. A máme tu záver. Hardrocková paráda Sweet Peace And Time je pravdepodobne najostrejšia skladba z repertoáru kapely. Zdvojené vyšívajúce gitary maškrtne dopĺňajú hustú atmosféru a ja môžem povedať len jediné – škoda, že cédečko dohralo.

Kapela vyprodukovala nepochybne svoju najhardrockovejšiu nahrávku vôbec. Bez snahy o znižovanie dôležitosti ostatných členov bol jej najväčšou devízou neskutočný spevák Steve Marriott. Takto má znieť chripľavý spev na doraz! Smokin’ je album, ktorý by som odporučil hardrockovým nadšencom, spolu s albumom Humble Pie (1970) patrí k mojim najobľúbenejším štúdiovým dielam kapely. Ak ste sa s ním náhodou ešte nestretli, neváhajte!

P.S. Jediný mínus albumu prestavuje odpudivý obal.

» ostatní recenze alba Humble Pie - Smokin’
» popis a diskografie skupiny Humble Pie