Soft Machine - The Soft Machine (1968)
Reakce na recenzi:

První oficiální album Soft Machine sice nepředstavuje žádný zásadní průlom v dějinách rockové hudby, to ale neznamená, že by se nejednalo o vysoce kvalitní a výsostně zajímavý počin.
Podobně jako v případě prvotin Pink Floyd, Caravan či Van der Graaf Generatoru se jedná o dílo silně ovlivněné psychedelií, můžeme zde už však zaslechnout náznaky stylu, který bude pro Soft Machine v budoucnu typický.
Jak už jsem se zmínil v profilu SM, album produkoval manažer Jimiho Hendrixe a bývalý baskytarista Animals Chas Chandler. Soft Machine mimo jiné vystupovali i jako předkapela na americkém turné Jimmyho Hendrixe a jistou dobu byli tak ve Spojených státech známější než doma ve Velké Británii.
Co se týče mých oblíbených skladeb, jsou to rozhodně Hope For Hapiness, Lullabye Letter, We Did It Again, Certain Kind a Why Are We Sleeping. Jsou to možná ty nejpopovější písně téhle kapely, ale mají v sobě to, čemu my latiníci říkáme Zeitgeist :-)
PaloM @ 25.09.2012 07:16:55 | #
Jarda, Beardfish a Tangent pokladám za mierne nadpriemerné kapely, akých je veľa. Keď sa niečo v neo či retro progrocku krúti okolo Švédov, som opatrný, lebo v tej krajine je veľká nadprodukcia v danom žánri.
Obyčajne vo mne vyvolajú záujem nadšené recenzie, tak snáď v budúcnosti, diskografiu Beardfish a niečo od Tangent mám v archíve. Teraz popri blbnutí s debutom Steve Harrisa a novinke Hiromi Uehara sa snažím počúvať diskografiu Rush.