Bloodrock / Bloodrock 2 (1971)

Bloodrock ma svojim debutom absolútne dostal, nuž k dvojke som tiež prechovával nádejné pocity. Pamätám si to presne, prvé dva albumy som kúpil naraz a prvý raz som si ich vypočul po sebe. A to bola možno chyba.

Prvé, čo udrie do uší, je zvuk, trošku učesaný, viachlasé vokály a tak. Nie, že by to stále nebol slušný hard rock, Lucky in the morning tvorí výborný úvod, čakal som však viac. Iste, po pár rokoch už túto dosku s debutom až tak nezrovnávam, beriem ju ako samostatnú jednotku. Inak sa to nedá. Dá sa povedať, že viac vyšli na povrch melódie na úkor hutnosti. Pribudlo viac pomalších, baladických alebo komerčnejšie ladených skladieb, ako chcete, ale pozor, je to myslené v dobrom, stále sa bavíme o Bloodrock, takže zabudnite na rádio friendly akože rock.

Najradšej mám skladby ako Cheater, ktorá strieda pomalšie i svižnejšie pasáže, debut evokujúce tvrdšie veci Fallin’, Children’s heritage alebo Dier not a lover (tá je z nich najlepšia). Vrcholom albumu je jediný hit skupiny, bezmála osem a pol minútová D.O.A. Je to pomalá vec v štýle Fantastic piece of architecture, avšak s trošku tajomnejšou (temnejšou) atmosférou a zlovestnou gradáciou v závere.

Bývali doby, kedy by som tomuto počinu dal tri hviezdy, dnes však subjektívne jednu pridám, predsa len je to výborný hard rock, aj keď nie až tak nekompromisný ako na debute.

» ostatní recenze alba Bloodrock - Bloodrock 2
» popis a diskografie skupiny Bloodrock