Skin Alley / Two quid deal (1972)

Atomic Rooster útočí. Úvodný basový motív, Grahamov štrkový spev, klávesový „drajv“, skladba Nick’s seven je neskutočný „nářez“ a moja najobľúbenejšia od Skin Alley. So many people začína funky wah-wah gitarovým motívom, ale inak je to výborná dvojhlasno spevavá vec. Opäť klavírny motív ako od Vincenta (Cranea) a nasleduje ďalšia Atomicovka Bad words and evil people. Chvíľkové upokojenie v Graveyard shuffle vystrieda spevná So glad s príjemným gradovaním a s ťahacou harmonikou uprostred. Pomalý kľudný úvod v A final coat trošku pripomenie skladbu Winter od (neprekvapivo) Atomic Rooster (náladou než samotnou hudbou). Potom sa však koná výborné progresívne vlčenie. Krásna Camelovská Skin valley serenade by sa uplatnila na ľubovoľnom albume od Mirage po Moonmadness. Po toľkom uvoľnení musí logicky nasledovať parádna strednotempová rocková The demagogue a na záver prichádza akustickou gitarou podporená na-na-ná pesnička Sun music. Bonusovka You got me danglin’ sa nesie v rádiovo prístupnom rocku, ktorý úplne potopí nasledujúci album skupiny.

» ostatní recenze alba Skin Alley - Two quid deal
» popis a diskografie skupiny Skin Alley