Led Zeppelin / II (1969)

Recenzia? Načo, buď sa budem snažiť byť nasilu originálny alebo budem opakovať notoricky známe veci a mne sa nechce byť ani násilníkom ani notorikom. Navyše, názvy skladieb hovoria samy za seba.

Keď som niekedy v deväťdesiatom štvrtom začal imitovať bubeníka, došlo aj na to, že existujú akési bubenícke sóla. Moby Dick je asi prvé sólo na bicie, ktoré si pamätám, že som sústredene počúval (spolu s Toad od Cream a Palmerovo vyzliekacie sólo z videokazety). Najprv z videa, notoricky známy Song remains the same soundrack, o chvíľu z platne (vtedy sme ešte mali gramec a krstný množstvo platní, ktoré som si rád požičiaval). Odniesol som si z neho niekoľko poznatkov. Každé správne rockové bubenícke sólo sa skladá hlavne z triol hraných cez prechody a kopák. Aj bez paličiek je možné mlátiť súpravu a týrať blany. A napokon, ono to vlastne vôbec nie je ťažké. „Objektívne“ vzaté, Bonzo hrá v Moby Dickovi efektne, ale nie zložito. Existujú davy technicky vybrúsenejších a počtom nôt objemnejších sól, ale máloktoré z nich si ľudia pamätajú! Pre začínajúceho nekoordinovaného koordinátora za bicou súpravou to znamenalo jediné – hraj ako vieš, úprimnejšie sa to nedá.

Osobne sa mi dvojka páči menej ako debut, ale v mojom živote zohrala dôležitejšiu rolu, nuž dám plný počet hviezdičiek a basta.

» ostatní recenze alba Led Zeppelin - II
» popis a diskografie skupiny Led Zeppelin