Pink Floyd / Pink Floyd Live At Pompeii (1972)

Október 1971, Pompeje, Taliansko.
Mrazivá atmosféra miesta, kde pred 2000 rokmi zasypala sopka Vezuv všetkých obyvateľov mesta, víta s veľkým nadšením 4 hudobníkov menom Pink Floyd, aby aspoň trocha pripomenuli život spred dávnej doby.

Maben (režisér filmu): "Keď chalani z PF počúvali pieseň Echoes, ktorú sme v to októbrové popoludnie natočili, stál som neďaleko od nich v amfiteátri. Naraz ma prekvapilo, aké ticho v tom meste bolo. Počuli ste trávu rásť. Nádherný pokoj. Ale myšlienka, čo sa tu pred 2000 rokmi stalo, ma privádzala do šialenstva."

Tlkot srdca. Zrýchlený dych. Bum - bum - Bum- BUm- BUM BUM BUM ----- a naraz prvý tón z Rickovho piana.
Na obrazovke sa zjavuje nádherný amfiteáter so štyrmi hudobníkmi, aparatúrou, filmármi a zvukármi uprostred. Kamera sa za zvukov intra približuje smerom k Nickovi, a ja cítim, že aj po 40 rokoch ma tá pieseň neskutočne dojíma. "Overhead the Albatross hang motionless upon the air, and deep beneath the rolling waves in labyrinth from coral caves..." - a ja sa úplne odovzdávam do sveta prenádhernej hudby Gilmoura, Watersa, Wrighta a Masona. Prenáša sa to aj na neskutočné sólo Davida, kde ho vidím dokonca v 20 obrazoch. Hudba graduje, graduje, a zrazu tu prichádza uvoľnujúca funk-rocková pasáž, kde si vďaka koľajnici s kamerou, ktorá prechádza okolo hudobníkov, môžem detailne pozrieť to miesto. To neskutočné miesto. To prenádherné miesto. A v ňom geniálna kapela. EARGASM.

Vzápätí sa ani nestihnem zobudiť z vytrženia, a už je tu Careful with that Axe Eugene (ktorú bohužiaľ pre nedostatok času natáčali v štúdiách vo Francúzsku). Tá ma až tak neoslovila. Saucerful of Secrets s jej outrom Celestial Voices patrí k tomu najlepšiemu z tohto koncertu. Zase ma chytá to, čo aj pri Echoes...takto sa to prenáša aj cez One Of These Days I Am Going to Cut You Into the Little Pieces, čo je vyslovený Nickov husársky kúsok. Nikdy predtým, ani potom, som ho nevidel v takom nadšení z hrania. Doslova a do písmena búcha o dušu.
Nečudo, že mu vyletí aj palička :D.

A potom je tu taká bluesová srandička (ako aj nasledujúca Set the Controls for the Heart of the Sun bola natáčaná v Paríži) Mademosoille Nobs, na Meddle premenovaná na Seamus podľa Davidovho psa, ktorú spieva čisto nádherná francúzska fenka Nobs.
Dlho netrvá, a už zase padám s piesňou o slnku do hlbín nádhernej hudby.

A nastal zlatý klinec večera. Prichádza pokračovanie piesne Echoes.

Rick vylúdza z organu všetky zvuky z registrov, David pritom miesi rukou s bottle neckom po desiatom pražci a ja mám pocit, ako keby som počúval záhrobné zavíjanie z Pompejí. Občas mám z toho až strach...A už zase som v známom amfiteátri, tentoraz obraz vychádza spomedzi Nickovych bubnov. A ja viem, že už je dobre. Prichádza posledná sloha, refrén, prenádherné sólo, a už zase cítim to, čo pri začiatku filmu.

Čisté emócie. Keď po koľajnici zase odchádza kamera spred Nickovych bubnov do hora k vrcholu amfiteátru, plačem. Nič v mojom krátkom živote ma tak emocionálne nevyšťavilo ako tento koncert.

GOD SAVE PINK FLOYD. 7 z 5.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - Pink Floyd Live At Pompeii
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd