Led Zeppelin / IV (1971)

Led Zeppelin to mala u mňa pomerne zložité. Bývali doby, kedy všetko, čo nebolo dostatočne rázne, tvrdé a surové, nemalo u mňa šancu na zhovievavý pohľad. Je jasné, že Zeppelíni so svojimi pomerne pestrými polohami boli v mojich očiach až za Deep Purple.

Navyše, ich debut je niečo, čo už nikdy nezopakovali.

Tento mladícky formovaný názor sa preráža ťažšie, než by som si myslel. Však posúďte sami.

Štvrtý album Led Zeppelin má okrem nejasného názvu predovšetkým osem skladieb, z ktorých polovica patrí k tomu najlepšiemu, čo skupina kedy vryla do zvukového média. Hneď úvodná posadená pecka Black dog nemá chybu (hoci nahrať ju bol oriešok, bez precízneho počítania dôb sa to nezaobišlo) a naživo sa im ju podľa mňa nikdy nepodarilo zahrať tak dobre ako pri jej postupnom budovaní počas nahrávania albumu. Nasleduje ďalšia, pre zmenu koncertne vďačná skladba, Rock and roll. Nepoznám garážovú skupinu tváriacu sa ako hard rocková, ktorá by ju nehrala, má v sebe energie, že by biomasa a malátne vrtule slepo závideli.

The battle of evermore je prvou z problematických kompozícií. V čase detstva mi nevravela nič, folk od hard rockerov? No fuj. Avšak, medzi nami, dnes na ňu nedám dopustiť. Jej krehkosť, dvojspevy a nálada mi po dvoch „nářezoch“ výborne sedí.

Keby som mal vybrať jedinú skladbu od Led Zeppelin, ktorá ju charakterizuje, vybral by som Stairway to Heaven. Tam je všetko, vybrnkávaná baladickosť, gitarová smršť, Plant na všetky spôsoby, netuctová rytmika... Esenciálne. A ešte je to aj krásna skladba.

Čo však v mojich ušiach od štvorice neskutočne nadaných muzikantov nedosahuje to naj, je trojica skladieb, ktoré nasledujú. Misty mountain hop je veru naozaj hop-sačka. Neviem prečo, ale jej mierne veselá nálada mi celkom nesedí. Dobrá vec, bez niečoho navyše. Four sticks aj navzdory tomu, že je vymiesená z tvrďáckych ingrediencií, má v sebe niečo nežné a rozhodne ma baví. Ďalšia zo skladieb, ktoré som za mladi odsúdil a dnes ich mám rád, je Going to California – príjemná pokojná (takmer akustická) vec, aké sú veľmi vhodné na vyvolávanie kontrastu v pocitoch načúvajúceho poslucháča.

Na záver je tu skvelý blues When the levee breaks aj s harmonikou. K tejto skladbe som sa prepracovával dlhšie, na svedomí to má zvuk bicích, znejú ako z kúpeľne. Napokon uznávam, že sa to k celkovej atmosfére skladby hodí a záver albumu je tak opäť majstrovský

Výborný album, ktorý má na svojej strane Stairway to Heaven, Black dog či Rock and roll, predsa len však ako celok nepatrí na vrchol toho, čo Led Zeppelin nahrali (čítaj „grandiózne“).

» ostatní recenze alba Led Zeppelin - IV
» popis a diskografie skupiny Led Zeppelin