Deep Purple / Book of Taliesyn (1968)

Druhý album skupiny Deep Purple nesie mytologicky vďačný názov Book of Taliesyn (bard pôsobiaci u Kráľa Artuša) a obsah tomu zodpovedá. Tak ako na debute, aj tu ide o kombináciu vlastných a prevzatých skladieb, výsledný dojem je však trošku iný.

Čo sa týka skladieb, prezentovaný materiál je vskutku nekonzistentná zmeska všetkého možného. Úvodná Listen, learn, read on je rýchla, tvári sa tvrdo, ale zároveň je tak pevne posadená v dobe svojho vzniku, až jej v teste času nepomôže ani hojné nahalovanie. To Wring that neck je iná káva. Parádny klávesový blues rock, ktorý si vystačí bez spevu je jednoznačne tým najlepším, čo sa na albume nachádza. A nasleduje minimálne rovnako podarená skladba, prevzatá hitovka Kentucky woman. Nečudujem sa, že okupuje všetky lepšie výberovky Deep Purple, ide o druhý (a posledný) vrchol albumu. Spojenie klasicisticky ladeného intra Exposition a We can work it out vyznieva lepšie pre intro, ktoré sa počúva dobre, má príjemnú gradáciu a je škoda, že Beatles je hrozný. Help z debutu sa nekoná, skôr sa tu toporne trmáca niečo, čo má mať ľahkú náladu. Ponurejšia atmosféra skladby Shield mi celkom reže. To Anthem je vcelku tuctový slaďáčik, ale napriek tomu ide o príjemnú a neurážajúcu skladbičku. Na záver to najprekvapivejšie (a teda najhoršie). Prvý kontakt so staršou tvorbou Deep Purple (pred In rock), ak nerátam Hush, som mal cez výberovku na originálnej kazete (meno si už nepamätám) krátko po revolúcii, kde boli veci z prvého a druhého albumu. Už vtedy ma dosť sklamala River deep mountain high, skladba, ktorú mám inak rád (od Tiny Turner alebo hoci od Animals). Párpli na jej úvod prilepili obsiahly klávesový vstup, ktorý so skladbou nemá prakticky nič spoločné. Až skončí, nastúpi zúfalá sloha (akoby sa imitáror Elvisa Presleyho zmýlil v slovách Love me tender) a River deep mountain high pripomína akurát refrén. Výsledok mi príde toporný. Toto je asi moja najneobľúbenejšia skladba (ktorú vedome odmietam) od skupiny.

Súhlasím s názorom, že album je predovšetkým v Lordovej réžii. Zároveň je však nesúrodý, výber prevzatých skladieb nevyšiel vždy práve tak, ako mal a hoci sú tu Wring that neck a Kentucky woman, neodporúčam prípadným nováčikom začínať týmto albumom. Spolu so Stormbringerom ide o môj najmenej obľúbený album v diskografii Deep Purple a odporúčam ho skôr kompletistom a zberateľom. Nie, nie je zlý, ale vyznieva značne chaoticky a často ho nepočúvam. Ak chcete začať s takzvanou Mk1 zostavou, debut alebo eponymný tretí album sú rozhodne lepšou voľbou.

Čo sa týka bonusov, je ich celkom päť a z toho štyri nie sú na albume, takže majú svoju cenu. Oh no no no môžem, priehrštie vecí z BBC Top Gear session tiež stojí za hriech, či už je to milý slaďáčik It’s all over s občasným Hendrixovským spevom (predzvesť Captain Beyond...), podarená tvrdšia a rytmická Hey bop a re bop alebo skvelá Wring that neck. Inštrumantálka Playground mi pripadá skôr ako nástrel než kompletná skladba, ale aj tak je celkom dobrá. Keby som do celkového hodnotenia prirátal aj bonusy, výsledok by bol o hviezdu lepší.

» ostatní recenze alba Deep Purple - Book of Taliesyn
» popis a diskografie skupiny Deep Purple