Hackensack / Up the hard way (1974)

Hackensack som kúpil v jednom balíku s Haystacks Balboa, Warm Dust, Janus a ďalšími asi 30 skupinami v dobe, keď som bol doma sám (žena sa chystala na pôrod), a tak som si v rámci nervozity zašiel do Roxy v Bratislave... Čo dodať, ja som to zvaľoval na predrodičovskú nervozitu.

Ale k veci.

Úvodná skladba je jedným slovom brutálna. Milujem podobné posadené hard rockové fláky. Vravím vám, Up the hardway je právom zneužitá pre účely názvu celého albumu. A long way to go mierne znežnie, ozvú sa nejaké vokalistky, je to pohoda a záver tušene nádherne graduje. Hackensack má vo všeobecnosti dosť blízko k americkému poňatiu hudby, čo dokazuje napríklad country balada Goodbye world. Veselá juchanda Lazy cow je regulárna southern rocková skladba (ešte aj s vokalistkami), Angel time (goodboy badboy) strieda dve polohy, ráznu rockovú a v rámci úvodu si zdvojené gitary zahrajú srdcervúcu melodickú vyhrávku. Rozhodne patrí k tomu najlepšiemu, čo sa tu poslucháčovi servíruje (vyhrávka a aj skladba). Skladba Blindman by sa v amerických luhoch a hájoch určite nehanbila, ak by sa tam unúvala urodiť. Jej pozvoľne budované napätie sa mi páči. Ďalšia prériová melanchólia má názov Northern girl a vyzdvihnem hlavne plačúce gitarové sólo (a je tu aj Óda na radosť).Na záver sa servíruje horúce prekliate domáce víno a chutí výrazne po country.

Prvé dve skladby a Angel time by som bez váhania ocenil štyrmi hviezdami, zvyšok je skôr normálna príjemná hudba, takže prísne nahadzujem tri hviezdne body. Hackensack si občas veľmi rád vypočujem, páči sa mi hlasový prejav jej speváka a tvrdšie polohy.

» ostatní recenze alba Hackensack - Up the hard way
» popis a diskografie skupiny Hackensack