Fields / Fields (1971)

Andy McCulloch je rockový bubeník, ktorého radím k najlepším, akí kedy na tejto planéte trieskali do bicej súpravy. O skupine Fields som nevedel ani ň až do minulého roka, kedy Esoteric Recordings opäť raz vyrukovala s výpravným cédéčkom, aké by si zaslúžila každá zabudnutá skupina zo 70. rokov. Zrazu som zistil, že Graham Field z Rare Bird a Andy McCulloch z Greenslade (a King Crimson) hrali spolu v skupine a vydali jeden album! Neodolal som...

Výkon hudobníkov hneď na úvod nazvem nonšalatne suverénnym. McCulloch je bubeník, akého je radosť počúvať, Field svoje klávesy ovláda po zvukovej i hernej stránke na jednotku Barryho basa i gitara dodávajú skladbám na pestrosti.

Drvivý nástup skladby A friend of mine sa zmení na „klasickú“ klávesovú classical rockovú záležitosť. Toto trio teda vie, ako si ma získať od prvej sekundy! Spev je príjemný, zvuk úžasný, dobrá práca. Trošku rockovej melodiky si skupina nachystala vo While the sun still shines a ide jej to! Not so good je slaďák s klavírom, počúva sa príjemne. Three minstrels je najlepšou skladbou na albume. Jej mierne renesančný nádych ma opantáva a keby mala skupina Gryphon ambíciu znieť na svojom debute rockovo, znelo by to takto. Znepokojivý klávesový motív v úvode Slow Susan je božský, o to viac, že nie je len introm, ale zároveň aj celou skladbou. Jemné pradivo gitary a strohá basa neskutočne dokresľujú atmosféru, takže tvrdá nasledujúca skladba Over and over again mnou až mykne! Genialita sa nezaprie. Iste, skladba vystrieda viacero polôh, ak by niekto písal hudobnú Kámasútru, stačilo by mu vypočuť si túto skladbu (a album). Chvíľka pre pokojné uvoľnenie sa volá Feeling free. Melodično by sa dalo vyvážať do celého sveta, toľko ho v nej je. Akustická vybrnkávačka s jemným spevom nemôže byť o inom ako o Fair-haired lady. Je to krehučká a smutná dáma, o to neodolateľnejšie pôsobí. A place to lay my head si ukrajuje niečo z blues rocku, nemá chybu. Na obale albumu sa skvie orol, ktorý v pazúroch drží králika, záverečná skladba je určite o ňom. Obsahuje nádherné krehké melotronové pasáže, niekoľko brilantných gitarových vyhrávok i množstvo skvelých nálad, polôh, tvárí a všetkého toho, čo považujete za synonymum pestrosti. Classical rock album otvoril, tak ho aj uzatvára.

Prekrásna objaviteľská perla, aká sa už dnes v hudobných vodách znečistených rakovinovým biznisom nájsť nedá.

» ostatní recenze alba Fields - Fields
» popis a diskografie skupiny Fields