Deep Purple / Slaves & Masters (1990)

Slaves and masters nie je pre mňa osobne žiadna katastrofa.Avšak jedna katastrofa by tu predsa len bola a ňou je príšerne plechový zvuk CD.Zvukový technik za mixpultom bol buď po opici,alebo trpel totálnou hluchotou.Lepšie by zvuk nastavil aj rómsky DJ Onur Šeherezádovič Lakatoš z osady Svetlá Budúcnosť,na päťpásmovom equalizéri tridsaťročnej veže Aiwa napojenej na autobatériu.

Situácia v skupine koncom 80-tych rokov bola napätá.Dôvodom bolo ďalšie umelecké smerovanie kapely o ktorom mali dvaja hlavní kohúti Gillan a Blackmoore diametrálne odlišné predstavy.Skončilo to prudkou hádkou a Gillan dostal z kapely znovu vyhadzov.Blackmoore prizval na nahrávanie Joa Lynn Turnera z Rainbow a nový album bol na svete.Album ako celok sa mi páči a pár songov je tu skutočne nadpriemerných.Spomeniem hneď prvú skladbu King of dreams,nasledujúcu Cut runs deep ,ďalej Love conquers all a záverečnú Wicked ways.Aj keď klávesista Jon Lord s odstupom času ohodnotil tento album slovami,že to nebolo Deep Purple,myslím že to nemyslel až tak vážne.Pre mňa album znie ako Deep Purple so spevákom z Rainbow,ktorý to celé zaspieval síce svojím štýlom,ktorý je určite odlišný od Gillana,ale výborne.

Slaves and masters nie je žiadna katastrofa.Nie je to síce zásadné dielo ako napríklad In rock,Machine head,alebo comeback-ový Perfect strangers,ale ani o milimeter nekleslo pod párplovský štandard.

» ostatní recenze alba Deep Purple - Slaves & Masters
» popis a diskografie skupiny Deep Purple