Uriah Heep / Sonic Origami (1998)

Sonic origami mi v diskografii Uriah Heep pripadá taký nenápadný. A to je škoda, pretože skrýva v sebe mnoho krásneho. Vyzerá to tak, že odkedy má kapela má túto zostavu, tvorí vyrovnané veci, ktoré sú veľmi dobré (a nič sa nezmenilo ani výmenou bubeníka v roku 2007). Takže dá sa povedať, že éra Bernieho Shawa je mimoriadne plodná a pre mňa aj kvalitná. Z tohoto albumu by som vypichol ako najlepšie skladby Between two worlds venovanú Byronovi a Thainovi s krásnymi vokálmi, šľapajúca I hear voices, pohodovú Perfect little heart, nádhernú akustickú Heartless land, melancholickú a podmanivú (moju najobľúbenejšiu na albume) Only the young, ďalšiu skvelú akustickú vec Question, nádhernú a emotívnu The golden place a záverečnú (niekde uvádzanú ako bonusovú, niekde ako normálnu albumovú) Sweet pretender. A zvyšok sú skladby veľmi príjemné, ktoré ma takisto nesklamali. Takže pre mňa je Sonic origami naozaj vynikajúce album.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Sonic Origami
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep