Orange Wedge / No one left but me (1974)

Aj druhý album skupiny Orange Wedge to okamžite napáli do poslucháča nekompromisným rifom, pribudla plávajúca basa i nejaké stopky, ale v podstate sa nezmenilo nič. A to je dobre! Poteší predovšetkým nabrúsená gitara. Po skladbe S.P. nasleduje Hungry man. Hrubozrnný rytmický spodok, nad ktorým sa snažia nejakí inštrumentalisti akože pohodovo džemovať, sa pretaví do spievaného, v podstate, bluesrocku. Sladkobôľne, časom neotesané, slaďáky známe z prvej dosky zastupuje titulná skladba No one left but me. Akýsi Meros tam navyše pridal aj pár tónov flauty a nakopnutý refrén nemá chybu. Prevzdušnená i zasnená meditačná inštrumentálna vsuvka Dream je kúzelná, ale to je ešte nič. Bluesovka s názvom Whisky and gin je drsná ako neopotrebovaný šmirgeľ (ale nie taký ten jemnulinký, naopak, ten kryštalický), čím sa stáva mojim favoritom na albume. Prekvapujúco swingujúca vec People doplnená akustickou gitarou nie je vôbec zlá, pôsobí však exotickejšie, než rokec na minulom albume. Posledným kúskom na albume je však ďalšia pomalá balada The gate. Mix melodiky a hrdzavého nástrojového zvuku sa miestami snaží aj o istú kompozičnú rôznorodosť, vcelku sa to vydarilo.

Neviem, prečo, ale stará americká hard rocková škola je vo svojej jednoduchosti neskutočne príťažlivá.

» ostatní recenze alba Orange Wedge - No one left but me
» popis a diskografie skupiny Orange Wedge