Bonamassa, Joe / Dust Bowl (2011)

Bluesový gitarista Joe Bonamassa sa v roku 2011 určite nenudil. Vydal zo svojou superskupinou Black Country Communion druhý album, zo speváčkou Beth Hard zasa album Don´t Explain ,dopomohol aj jedným featom na sólovom albumu Leslieho Westa a nakoniec samozrejme nahral aj tento sólový počin. Dnešných hudobníkov takmer nepočúvam. Nie že by som ich nechcel ,ale akosi ma hudobne neuspokoja samozrejme česť výnimkám. Tento album plný moderného (teda dnešného) blues patrí pre mňa do toho najlepšieho čo v roku 2011 vyšlo.

1.Slow Train – prvá skladba sa začína zvukom rozbiehajúceho sa vlaku ktorý naberá otáčky bicie iba dopomáhajú k atmosfére. To je asi tak všetko čo sa mi n nej páči. Tichšia pomalšia skladba kde sa mihnú aj Hamondky a ústna harmonika. Pre mňa najhoršia skladba.

2.Dust Bowl – titulná skladba má úžasnú atmosféru... je veľmi to zaujímavá pieseň akustická aj elektrická zároveň. mám pri nej pocit akoby som bol v sne.

3.Tennessee Plates – Southern Country Rockovica taká správna americká s úplne klasickými sklzmi do refrénu.

4.The Meaning Of The Blues - Joe Bonamassa má veľmi hrubý hlas a s gitarou nastavenou tak aby zvýrazňovala hĺbku dáva hudbe veľmi svojský štýl ktorý sa len tak nedá spliesť s niekým iným. V tejto skladbe sa to dá vynikajúco počuť.

5.Black Lung Heartache – akustické intro znejúce akoby patrilo do albumu Led Zeppelin IV.. už iba kvôli tým mandolínam.. atmosféra sa po minúte pretrhne a spustí sa hlboký naozaj hlboký dunivý Bonamassov riff aké tu hádže v každej skladbe.

6.You Better Watch Yourself – Johnny Winter style ! to sa nedá nepočuť !!! Bonamassa slideuje vybrnkáva ale 12 bar blues neoklame.

7.The Last Matador Of Bayonne – pomalá blúzovka s citlivými lickmi a trúbkou v pozadí

8.Heartbreaker – jedna s najlepších skladieb na albumu . je to Feat s Glennom Hughesom striedajú sa v speve.. skladba má taktiež mimo iného vynikajúci riff.

9.No Love On The Street – opäť ďalšie spomalenie a hlboký Bonamassov spev. Skladba je na môj vkus príliš dlhá aj keď nemá ani 6 minút.

10.The Whale That Swallowed Jonah – old schoolvá pecka ktorú úplne žeriem

11.Sweet Rowena - B.B Kingovka čo ? mäkší blues ktorý (ne)urazí a predĺži album o 4 minúty.

12.Prisoner – posledná skladba sa nesie v duchu odlúčenia. Gitara nastavená na sound typu Stevie Ray Vaughan . najdlhšia a zároveň najprecítenejšia pieseň.

Je to úžasné koľko toho Joe Bonamassa stihol za jeden rok , a najlepšie je na tom to že všetko je viac ako len dobré. Sú to výborné albumy.! Dávam 4 hviezdy lebo sú tu skladby ako úvodná alebo Sweet Rowena ktoré nemusím ináč by som dal určite plný počet.

» ostatní recenze alba Bonamassa, Joe - Dust Bowl
» popis a diskografie skupiny Bonamassa, Joe