King Crimson / Discipline (1981)

Začiatkom deväťdesiatych rokov vysielala STV kriticky orientovanú reláciu Eko ďalej?,venovanú samozrejme ekológii.Zvučka relácie začínala totožne ako úvod druhej skladby na tomto albume,plus tam bol ešte škrt zápalkou.Bolo to celé veľmi efektné.Ale to odbieham.Album začína rezko sloním rozhovorom.Nový spevák Adrian Belew,trúbenie slonov,pevne stanovené tempo... a Bruffordove bicie?To sú skutočne delostrelecké batérie!Je jasné,že časy rozsiahlejších vyšperkovaných artrockových kompozícií sú nenávratne preč.Aj Robert Fripp sa prikláňa jednoznačne k minimalizmu v hudobnom prejave.Je začiatok osemdesiatych rokov,trendy boli jasné a po besnení punku je čarovný artrock z predošlej dekády považovaný za prežitok.Obal albumu hovorí jasne...kde končí disciplína a začína zviazanosť?A je vôbec únik z tejto zviazanosti?Na tomto albume určite v podobe Matte Kudasai a Thela Hun Ginjeet.Tu mám pocit,akoby som sa vznášal niekde nad Himalájami,necítim však pálenie mrazu ani tvár mi nebičujú ostré snebové vločky.King Crimson potvrdili svoju povesť skupiny,ktorá posúva hranice hudobnej progresie stále ďalej a ďalej.Je to potreba večne nespokojného hudobného génia Roberta Frippa sprístupňovať poslucháčovi stále nové a nové nepoznané hudobné formy,ale nie prázdne,ale vždy s bohatým obsahom?Aj keď slovo disciplína som nenávidel,pretože počas mojich žiackych čias som bol súdružkou učiteľkou často označkovaný vetou-"žiak je nedisciplinovaný".Toto bolo ako zaklínadlo.Nedisciplinovaný...a hotovo!Aj keď slovo disciplína zaváňa vojenským drilom,alebo studenou zamrežovanou celou väzenia,v prípade hudobnej disciplíny skupiny King Crimson tento pocit neslobody našťastie nemám.Album sa nevyrovná skvostom z rokov sedemdesiatych,ale za excelentný prírastok do zbierky ho rozhodne považujem.

» ostatní recenze alba King Crimson - Discipline
» popis a diskografie skupiny King Crimson