Recenze
Deep Purple / The House of Blue Light (1987)
THE HOUSE OF BLUE LIGHT.
Včera som si pozeral moju zbierku albumov, a našiel som tam zaprášené napálené CD House of Blue Light, ktoré som si napálil za čias mojej purplománie. Zabudol som na akékoľvek predsudky, chyby, rozpory v kapele a pustil som si s chuťou tento album.
BAD ATTITUDE - táto pieseň sa mi vždy páčila, považujem ju jednu z najvydarenejších z éry 80. a 90. rokov Deep Purple.
THE UNWRITTEN LAW - moja najobľúbenejšia skladba s albumu, výborná rytmika, perfektný úvod - keď Gillan spieva s vyhrávkou Blackmorea vždy spozorniem a zježia sa mi všetky chlpy na krku ;).
CALL OF THE WILD - pre mňa podpriemerná skladba kapely, nemohol som sa dočkať kedy skončí, zaradil by som ju na Slaves and Masters a kľudne by som ju prenechal Turnerovi, pomohla by aspoň tam.
MAD DOG - ďalšia celkom priemerná skladba, ale uznávam dobrý riff, slohy nič moc.
BLACK AND WHITE - celkom pekná vec, pripomína mi lepšie veci z Perfect Strangers.
HARD LOVIN´ WOMAN - ak to má byť odkaz na Hard Lovin Man z In Rock tak je to fakt humus, či už po hudobnej a textárskej stránke, fakt o ničom vec.
THE SPANISH ARCHER - táto pieseň je druhým zlatým klincom LP, evokuje vo mne niečo z Who Do We Think We Are, nemožno jej uprieť temnú atmosféru ktorú som nepočul od čias Stormbringera.
STRANGEWAYS - totálna vata, nič čo by som považoval za viac ako priemer.
MITZI DUPREE - veľmi zábavná skladba, a to aj z hudobnej stránky, škoda že je to iba čistá profesionalita.
DEAD OR ALIVE - vynikajúci riff, perfektný záver albumu ako aj u predošlého CD Not Responsible.
Celkovo na mňa tento album pôsobí ako aj Stormbringer, cítim tu snahu, ale nakoniec to nie je nič iné ako len profesionálny výkon piatich hudobníkov, ktorých spája meno a peniaze. Perfect Strangers bolo predsa len o niečom inom.
2
» ostatní recenze alba Deep Purple - The House of Blue Light
» popis a diskografie skupiny Deep Purple