Argent / Nexus (1974)

Nexus je z pätice argentovských albumov jednoznačne najambicóznejším počinom, od tradičných rockových polôh sa výraznejšie odklonil k art rocku. S akým výsledkom?

Neuveriteľný názov The comming of Kohoutek uvádza moderne (dobovo) znejúcu artilériu rôznych synťákov i iných klávesov, art rockeri so zmyslom pre klasiku si prídu na svoje. Nastupuje druhý líder, Once around the sun patrí spočiatku gitaristovi, ale inak je to skôr pokojná "camelovská" zasnená skladba. Že v nej dôjde aj na chrámové medzihry, azda nikoho neprekvapí. Infinite wanderer ovláda opäť Rod Argent, je to taká classical rocková machrovačka. Gýčový slaďák Love nedokáže zaujať, akoby plával po povrchu. Neplatí to o krátkom gitarovom sóle, ktoré je presvedčivé. Celkovo by skladbe prospela kratšia minutáž. Lepšie je na tom ďalšia ambiciózna melodická klávesovka Music for the spheres. Náznak tvrdšieho rocku v Thunder and lightning mi vždy príde vhod, čo môžem konštatovať aj o naliehavejšom a rockovo prirodzenejšom kúsku Keeper of the flame. Príjemne na mňa vplýva aj pochodovka Man for all reasons. Má vkusnú melodickú náladičku. Na záver sa vracia čosi drsnejšieho blues-hard rocku, Gonna meet my maker sa však predsa len drží na uzde, chcelo by to rozpáliť sa bez ohľadu na nejakú zvukovú produkciu. Tak, ako to predvedie Ballard v gitarových sólach, čím sa táto vec stala najlepšou na celom Nexuse.

Navzdory nespornej kvalite sa nemôžem ubrániť dojmu, že hudbe na tomto albume niekto vyrezal teplé srdiečko a voperoval jej na jeho miesto studený mozog. Až priveľmi klávesový, až príliš chladný album. Stojí však za vypočutie.

» ostatní recenze alba Argent - Nexus
» popis a diskografie skupiny Argent