Writing On The Wall / The power of the Picts (1969)

Úprimne si povedzme, skupina s tak nevábnym názvom nemá v hudobnej mašinérii šancu. Štyri slová, navyše, neúderné, z toho nič dobré nekuká. A naozaj, hudba kapely nie je dobrá ani náhodou. Je výborná. Akurát sa na ňu poväčšinou zabudlo.

Keď sa v úvode ozve ťahacia harmonika a írsky dupák, málokto si pomyslí, že hudba Writing On The Wall je drsná a divoká ako kmeň, po ktorom je pomenovaný album. Bogeyman je inak vražedná skladba hlásiaca sa k tomu najlepšiemu z hrubočizného hard rocku tak známeho z USA. Akurát ide o Britov. A tá štrkom trená gitarová sólovačka... Paráda! Rituálny šamanizmus načne Shadow of man, čo je inak skladba striedajúca pekné melodické pasáže s hrozivým recitovaním a rýchlimi besnými vsuvkami. Miestami sa človek neubráni dojmu, že ide o dielo z dielne Arthura Browna a jeho bláznivého sveta. Klávesy sú úchvatné a nabrúsená gitara životu nebezpečná. Naliehavá citovka Tasker successor by sa mohla hádam hrať aj v dobových rádiách, predstavte si. Citlivé klávesy a rovnako citlivá gitara otvárajú aj naozajstný slaďák Hill of dreams. Podivne tanečná pasáž načne kadečo iné, vrátane vkusného gitarového sóla. Kapela bola schopná netušených polôh, keď chcela. Rýchla hard rocková skladba Virginia water nekompromisne uháňa, You really got me pripomenú bubenícke medzihry, spevák občas dostane samostatný priestor, aby dokázal, čoho je schopný. Áno, je schopný všetkého. Posmešne vykrúca hubu, aby z toho spravil frašku, jačí, reve, žvatlá a kupodivu je to celé skvelé. A hrmot pokračuje. It came on a Sunday, nemá chybu. Spevná skladba Mrs. Coopers Pie pôsobí milo, rovnako ako melodramatická Ladybird. Záver patrí nasrdenej veci Aries, psychedelické vsuvky pôsobia naozaj hrozivo. A tak to má byť.

Singel Child on a crossing/Lucifer corpus , ktorý dopĺňa CD od Repertoire z roku 2000, pokračuje v albumom nastolenom trende. Lomozníci a priaznivci temnoty si prídu na svoje.

The power of the Picts patrí k zlatému fondu „primitívneho“ hard rocku, ktorý inak v Británii veľmi rozšírený nebol. Jasné, má v sebe až priveľa melodiky, ale ani tá nedokáže zakryť neučesané a priamočiare korene, odkiaľ Writing On The Wall čerpá.

» ostatní recenze alba Writing On The Wall - The power of the Picts
» popis a diskografie skupiny Writing On The Wall