Paternoster / Paternoster (1972)

Priznávam bez mučenia, že rakúska rocková scéna z obdobia konca 60. a prevažnej časti 70. rokov mi je neznáma (a vlastne aj predtým a potom, Rakúsko mi jednoducho s prevratnou rockovou hudbou nekorešponduje). Okrem Eela Craig, ktorú som zachytil vďaka Merhautovi a Paternoster, ktorú som spoznal vďaka Progboardu, poznám už iba jednu kapelu, s ktorou sme sa stretli v rámci hrania na jednej rakúskej veselici a tá sa sotva dá zaradiť do 70. rokov...

Paternoster je hneď prvou skladbou tohto diela a tvári sa pokojne. Latinský recitál pod kostolným organom naznačuje dve veci. Bude to haluz a textom sa netreba venovať. A naozaj, anglické slová sú banálne a plné jednoduchých prírodných opisov či mravokázaní. Niečo mi hovorí, že angličtina nebola silnou stránkou ich tvorcu. Ale kým tu píšem o nepodstatnostiach, do skladby pribudla jednoduchá rytmika a kyselinová gitara si krátko zasóluje. Hard rockový nástup skladby Realization ponúkne aj pomalšie tempo so zadumaným gitarovým sólom. V jeho závere dôjde aj na srandovnú tanečnú pasáž. Psychedelické zvuky načnú Stop these lines, čo je inak vcelku slaďák. Mizerne plačlivý spevákov prejav však do celkovej nálady albumu vhodne zapadá. Pekné gitarové vyhrávky dopĺňa aj výborne chripľavé sólo. Ďalší chrámový úvod, ďalšia pokojná skladba (pomenovaná Blind children), ďalší usoplený spev, čo dodať. Azda iba to, že nemecká skupina Jane mohla byť vzorom. V polovici sa výraznejšie rozohní bubeník, gitarista zachrípne a vysolí hutné sólo, pričom klávesy stále jemne a melodicky hrajú v pôvodnej atmosfére skladby, je to krásne. A všetko, čo je krásne, netrvá dlho. Teda, pekný dominujúci motív v pomalom tempe je späť, ale viete, ako to myslím. Najlepšou skladbou na albume je však Old Danube, začne klávesovým klasicistickým sólom a potom je z toho opätovne pomalá melodramatická (a vďaka spevákovi aj uslzená) pieseň. Tieto dve polohy sa niekoľkokrát zopakujú. The Pope is wrong je ťažko proticirkevná vec, na úvod sa dlho psychedelicky rozjíma, následne sa v stále pomalom tempe pod vyšívaním gitary ozve ufňukanec a odspieva čosi o tom, ako ten starý páprda vo Vatikáne nemá rušiť jeho modlitby a vykašľať sa na dogmy, ktoré ho zväzujú. Záverečný opus (asi to tak je, keď sa to volá Mammoth Opus O) neprekvapivo dlhočizne pazvučí v psycho náladičkách v tempe nafetovaného slimáka, ktorý si časom o sebe začne myslieť, že je prinajmenšom trabant. Priehrštie pseudoklasických vyhrávok nabáda k tomu, že pôjde o niečo závažné. Deklamačný melodramatický recitál vypustí do éteru niekoľko akože temných slov, z ktorých na hony vytŕča využívanie slovníka anglického jazyka a snaha o amatérske veršovanie, nech to stojí, čo to stojí (napr. daughter-slaughter, fandovia Iron Maiden sa možno potešia). Pre veľký úspech sa klasicistické orgie zopakujú a všetko to vyvrcholí v gitarovom zasnení.

Pomalá ľahko psychedelicky rocková záležitosť založená na kombinácii organu a meditujúcej gitary je určená hlavne podivínom, ktorí sa radi hrabú vo vykopávkach.

» ostatní recenze alba Paternoster - Paternoster
» popis a diskografie skupiny Paternoster